Zdravotnícke kauzy obrali Slovensko o milióny eur

 

Za posledných desať rokov, z ktorých bol pri moci osem rokov Smer, sa v zdravotníctve prevalilo viacero káuz. Od nominácií spriaznených straníkov a rodinných príslušníkov cez predražené nákupy až po odhalenie chobotnice, ktorá pôsobí v slovenskom zdravotníctve.

 

BRATISLAVA. Väčšinu zo zdravotníckych káuz mala na svedomí práve súčasná vládna strana, ale prechmatov sa dopustil aj minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH) za vlády Ivety Radičovej a je vysoké podozrenie, že na zdravotníctve chcela za prvej vlády Roberta Fica (Smer) zarobiť aj SNS.
Tu je výber najdôležitejších káuz v zdravotníctve za uplynulé desaťročie.

Prvý minister zdravotníctva zo Smeru Ivan Valentovič sa len niekoľko týždňov po svojom vymenovaní v októbri 2006 zviditeľnil nomináciami príbuzných politikov.

 

V kategorizačnej  komisii pre lieky ponúkol miesto za ministerstvo Petrovi Jonášovi, švagrovi Pavla Pašku. Komisia rozhoduje o cenách a doplatkoch za lieky. Valentovič síce oslovil Slovenskú lekárnickú komoru, aby mu navrhla troch nominantov, ale ňou navrhovaného kandidáta nevybral a komore nevysvetlil prečo. „Nemusel nám odpovedať, ale bolo by to aspoň slušné,“ povedal vtedajší šéf komory Peter Mihálik.

 

Paškovci mali pod palcom aj Univerzitnú nemocnicu Louisa Pasteura v Košiciach. Za prvej Ficovej vlády a riaditeľa nemocnice Jaroslava Šajtyho v nej pracovala aj Paškova manželka Jana. Šajty bol jej spolužiakom zo špecializovaného štúdia na Slovenskej zdravotníckej univerzite.Pašková bola šéfkou odboru nemocničných nehnuteľností. Paškov synovec Branislav Paška bol až donedávna šéfom verejného obstarávania v košickej univerzitnej nemocnici. Z postu ho vlani na konci novembra zosadila pouličná bitka v Košiciach.

 

V banskobystrickej Rooseveltovej nemocnici sa za Valentoviča stali námestníkmi riaditeľa Roberta Rusnáka dvaja bratia politikov vládnej koalície. Okrem Smeru v nej boli aj HZDS a SNS.
Námestníkom sa stal Ján Šulaj, brat bývalého vrcholového politika Smeru Igora Šulaja. Funkciu druhého námestníka získal Milan Urbáni, syn vtedajšieho politika HZDS Milana Urbániho. Šulaj sa neskôr stal riaditeľom banskobystrickej nemocnice.

 

V roku 2007 kupoval Košický samosprávny kraj CT prístroje do štyroch župných nemocníc. Županom bol Zdenko Trebuľa (Smer), ktorý začiatkom minulého desaťročia pôsobil spolu s Paškom vo firme Medical Group.
Tender na počítačové tomografy vyhrala firma Ad Rem, nik iný sa do súťaže neprihlásil. Nemocniciam dodala cétečka Somatom Emotion 16 od Siemensu. Každé bolo podľa týždenníka Trend predražené o 65-tisíc eur v porovnaní s ponukou pre súkromníka, ktorú mal časopis k dispozícii.

 

„Detaily zákazky, napríklad počet efektívnych detektorových kanálov v jednom riadku, boli napísané tak, aby vyhovel iba Siemens,“ napísal Trend.

 

Šéfom Ad Remu je zverolekár Jozef Rózsa z Dunajskej Stredy. Chodil na Univerzitu veterinárskeho lekárstva a farmácie do Košíc, kde podľa Trendu študoval aj ďalší zverolekár a silný muž slovenského zdravotníctva Juraj Šutta.

 

Dunajskostredská firma Ad Rem bola aj pri ďalšom podozrivom tendri za ministra Valentoviča. Konkrétne išlo o nákup lineárnych urýchľovačov pre tri onkológie – v Bratislave, Banskej Bystrici a  Prešove. Do verejného obstarávania každého z týchto zdravotníckych zariadení sa prihlásil iba jeden záujemca. Ad Rem dodával urýchľovač do Prešova, zákazku v Banskej Bystrici vyhrala piešťanská firma Amedis a v bratislavskom Národnom onkologickom ústave firma Transkontakt.

 

Týždenník Trend upozornil, že súťaže vo všetkých troch nemocniciach organizovala firma Pro Tender. Jej šéf Peter Hložný bol spolužiakom Richarda Rašiho na gymnáziu. Raši bol vtedy šéfom bratislavskej fakultnej nemocnice, o rok neskôr vystriedal v kresle ministra zdravotníctva Valentoviča.

 

Pre Pro Tender ako organizátora súťaží sa šéfovia spomínaných zdravotníckych zariadení rozhodli na spoločnej porade. Ďalšie podozrenie z kartelu, v ktorom vystupoval Pro Tender, sa objavilo v roku 2010 pri výstavbe urgentu pre Univerzitnú nemocnicu Louisa Pasteura v Košiciach.

 

Za Valentovičovho nástupcu Richarda Rašiho (Smer) vyvolal v lete 2009 rozruch tender na obsadenie 78 licencií pre záchranky. O licencie na ďalšie štyri roky prišli mnohé záchranárske firmy, ktoré mali podozrenie z netransparentnej verejnej súťaže. 

 

Výsledkom tendra bolo, že 77 ambulancií záchrannej zdravotnej služby malo prevádzkovať len 16 firiem. Z nich najviac staníc získala štátna bratislavská Záchranná dopravná a zdravotnícka služba a košický Falck.
Záchranárske firmy združené v Asociácii poskytovateľov Záchrannej zdravotnej služby prišli o 53 staníc. Proti tendru v septembri protestovali aj pred Úradom vlády a Rašiho žiadali, aby tender zrušil.

 

„Ministerstvo zdravotníctva porušilo zákon, lebo stanovilo podmienky a požadovalo doklady, ktoré zákon nepredpokladá. Nad rámec zákona upravilo aj ďalšie kritériá posudzovania žiadostí," povedal v polovici septembra právnik Marek Benedik, ktorý pre asociáciu urobil právnu analýzu výberového konania.
Raši napriek tomu odmietal tender zrušiť. Argumentoval tým, že záchranári protestujú len preto, že neboli úspešní.

 

V septembri 2009 spustil Raši súťaž o eurofondy, ktoré získali podnikatelia blízki Smeru. Konkrétne išlo o výzvu z operačného programu Zdravotníctvo na investície do zdravotníckych zariadení. Minulý rok v októbri na ňu upozornil poslanec Miroslav Beblavý (Sieť).

 

Do výzvy poslalo žiadosti 30 zdravotníckych zariadení. Medzi nimi bola aj firma Wesper, ktorá mala vtedy dvoch majiteľov. Prvým bol Peter Pažinka. Je to manžel súčasnej šéfky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Moniky Pažinkovej. V tom čase bola riaditeľkou prešovskej fakultnej nemocnice, ktorá patrí pod ministerstvo.

 

Druhým majiteľom bol Norbert Bödör. Jeho otec Miroslav má súkromnú bezpečnostnú službu Bonul, ktorá dostala zákazky za desiatky miliónov eur a stráži mnohé štátne inštitúcie. Miroslav Bödör je okrem toho švagrom súčasného policajného prezidenta Tibora Gašpara.

 

Z eurofondovej výzvy získal Wesper najvyšší nenávratný finančný príspevok – takmer 2,5 milióna eur. V roku 2014 Wesper predal prešovskú polikliniku Pente.
Podľa informácií Trendu za osem miliónov eur. Predal ju o dva roky skôr, ako dovoľovali pravidlá eurofondovej výzvy, ale dostal výnimku ministerstva zdravotníctva vedeného Zuzanou Zvolenskou (Smer).

 

Kauzy sa nevyhýbali ani Rašiho nástupcovi vo funkcii šéfa bratislavskej fakultnej nemocnice Miroslavovi Vaďurovi.

 

Na jeseň 2009 začala bratislavská nemocnica pod Vaďurovým vedením pripravovať predaj pozemkov pod heliportom s priľahlým nemocničným parkom na bratislavských Kramároch s rozlohou vyše 67-tisíc štvorcových metrov.

 

Štát za to podľa týždenníka Plus sedem dní zinkasoval 5,7 milióna eur. Časopis však vypočítal, že keby sa Vaďura riadil podľa trhovej ceny pozemkov, mohla nemocnica zarobiť od 30 do 39 miliónov eur.

 

Vaďura sa vtedy bránil, že išlo o prebytočný nehnuteľný majetok, o ktorý nijaká štátna organizácia neprejavila záujem. Cena bola podľa Vaďuru určená znalcom. Jej výška bola zhodná s primeranou cenou, za ktorú zákon umožňuje štátu predávať takéto pozemky. Napriek tejto argumentácii ho v roku 2010 minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH) odvolal. „Predaj pozemkov nebol v rozpore so zákonom z hľadiska kúpnej ceny, ale bol v rozpore so zdravým rozumom,“ povedal vlani Uhliarik.

 

Keď v roku 2009 prepukla aj na Slovensku prasacia chrípka, vakcíny proti nej po dlhom otáľaní objednala Štátna správa hmotných rezerv.
Tender na jej dodávky vyhrala francúzska farmaceutická firma Sanofi Pasteur. Jej manažérom pre Slovensko bol Vladimír Oleár, ktorý zároveň robil asistenta poslanca Štefana Zelníka (SNS).

 

Distribúciu mala zasa na starosti spoločnosť Intec Pharma, ktorej majiteľ podľa denníka Pravda so Zelníkom podnikal. Zelník vysvetľoval, že jeho asistent Oleár nemal dosah na obchod s vakcínami a že dohodu so štátom nevyjednával on.  „Akurát mohol zobrať súťažné podmienky, poslať ich do Francúzska a z Francúzska ich doniesť," povedal Zelník.

 

Spojitosť Oleára s nákupom odmietli SNS aj Sanofi  Pasteur.
Slovensko si mohlo vybrať z dvoch vakcín Humanza s adjuvantom a Panenza bez neho. Štát vybral druhú, ktorá bola slabšia. Objednal milión kusov pre pol milióna ľudí. Každý zaočkovaný musel dostať dve dávky. Cena jedného balenia bola 7,60 eura. Bolo to viac ako vo väčšine okolitých štátov.

 

Kauzy sa nevyhýbali ani Rašiho nástupcovi Uhliarikovi za vlády Ivety Radičovej (SDKÚ).Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura v Košiciach vyhlásila v roku 2010 tender na výstavbu urgentného príjmu za 26,5 milióna eur. Nemocnici vtedy šéfoval Uhliarikov nominant Tomáš Sieber.