Po pomerne masívnej mediálnej kampani ministerstva zdravotníctva k takzvanej stratifikácii nemocníc, ktorá je prezentovaná ako všeliek na riešenie všetkých problémov slovenského zdravotníctva, pani ministerka predložila návrh ústavného zákona na schválenie. Silných mediálnych vyhlásení tímu ministerstva zdravotníctva, samotnej ministerky, premiéra a dokonca aj niektorých opozičných politikov na túto tému slovenská verejnosť už počula množstvo, avšak až tento návrh ústavného zákona ukazuje biednu a až zahanbujúcu realitu plánov a kompetentnosti ministerstva zdravotníctva.
Problém diskusie k reforme nemocníc je ten, že súčasné plány neboli do dnešného dňa konkrétne, všetci o stratifikácii hovoria a píšu, ale nikto ju ešte nevidel. Výsledkom je, že každý kto o stratifikácii hovorí, si ju predstavuje po svojom. Po politickom pretriasaní plánovanej reformy, ktorej výsledkom bolo, aby bola schválená ako ústavný zákon, sa týmto stratifikácii prilepila ešte nálepka vážnosti a pochopiteľne verejnosť očakávala, že prisúdenej vážnosti bude zodpovedať aj kvalita a rozsah návrhu ústavného zákona, ktorý predloží tím ministerstva zdravotníctva. Žiaľ toho sa slovenská verejnosť nedočkala.
Návrh ústavného zákona o nároku na kvalitu, bezpečnosť, miestnu a časovú dostupnosť zdravotnej starostlivosti uvádza, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má:
a) byť personálne a materiálovo-technicky vybavený podľa podrobností ustanovených na základe zákona a
b) dosahovať dostatočné hodnotenia v rámci indikátorov kvality a minimálne počty zdravotných výkonov ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Predkladaný návrh novely, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, neobsahuje podrobnosti a obsahuje len splnomocnenie pre ministerstvo zdravotníctva (indikátory kvality) a vládu (minimálne počty výkonov), aby všeobecne záväzným predpisom resp. nariadením tieto parametre sami určili.
Takáto nekonkrétnosť je neakceptovateľná.
Doposiaľ bolo ústavné právo na poskytnutie zdravotnej starostlivosti garantované Ústavou SR a jeho plnenie štátom garantuje okrem výkonnej moci aj zákonodarná a súdna moc. Navrhovaný ústavný zákon toto ústavné právo istým spôsobom okliešťuje tým, že domáhať sa práv uvedených v čl. 1 až 6 tohto ústavného zákona sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Pritom navrhovaný zákon medze neurčuje jasne a dostatočne a takto prenecháva určenie týchto medzí ministerstvu a vláde.
„Reprezentantom výkonnej moci sa tak zveruje do rúk nástroj na faktické obmedzenie ústavného práva na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Ministerstvo a vláda dostávajú robustný mandát na určenie toho, čo bude riadne a čo nebude riadne poskytnutá zdravotná starostlivosť. Okrem počtu výkonov v zásade nepoznáme indikátory kvality a návrh neobsahuje ich kvalitatívne či kvantitatívne vymedzenie. Nevidíme preto žiaden dôvod na prijímanie ústavného zákona,“ dodal Visolajský.
Povinnosti ukladané poskytovateľom zdravotnej starostlivosti by mali byť jednoznačné a ukladané zákonom.
Ústavný zákon zakotvuje medzi povinnosťami poskytovateľa byť personálne a materiálovo-technicky vybavený. Predložený zákon však tieto parametre nestanovuje a ponecháva pôvodnú právnu úpravu, ktorá stanovenie personálnych a materiálnych normatívov necháva na ministerstvo.
„Definovanie normatívov ministerstvom už v dnešnej dobe spôsobuje, že neexistuje funkčný mechanizmus znášania zodpovednosti za neplnenie personálnych normatívov a ohrozenie poskytovania zdravotnej starostlivosti manažmentmi nemocníc. Zodpovednosť sa prenáša na preťažovaný zdravotnícky personál. Kontroly ministerstvom sú dlhodobo neúčinné a nevedú k zlepšeniu situácie, na konci tohto reťazca je pacient, ktorý je ohrozovaný nedostatkom skúseného personálu. Ukážkovým príkladom nefunkčnosti takejto ochrany pacienta je operácia kolena z nitrianskej nemocnice, kde túto náročnú operáciu vykonali traja neatestovaní lekári“ dodal Visolajský.
Návrh zákona (čl. VI) v § 5 vymedzuje minimálnu sieť poskytovateľov nevhodne „minimalisticky“ ako „usporiadanie najmenšieho možného počtu verejne dostupných poskytovateľov“. Podľa nášho názoru by nemala byť vymedzená iba takto negatívne, ale štát by mal zabezpečiť vhodnú sieť aj vzhľadom k rozvoju a k nelichotivej demografii Slovenska.
Návrh zákona neurčuje minimálne kvality pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti podľa indikátorov. Hovorí síce o minimálnych počtoch výkonov, avšak obsahuje iba právo poisťovní neuzatvoriť zmluvu s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý neplní minimálny počet výkonov alebo indikátory kvality. To však nie je v poriadku, pretože to umožňuje poisťovniam odmietnuť poskytovateľov, ktorí sú lepší v indikátoroch kvality ako iní, ktorí tiež neplnia minimálny počet výkonov alebo indikátory kvality. ( poisťovňa podľa predloženého návrhu stratifikácie NEMUSÍ uzatvoriť zmluvu s poskytovateľom, ktorý neplní minimálne počty výkonov alebo indikátory kvality – čiže rozhodnutie kto dostane zmluvu od poisťovne je čisto na jej rozhodnutí. To v systéme krížového vlastníctva Penty v slovenskom zdravotníctve dáva neadekvátne konkurenčné výhody. Ak nastane situácia, že dve nemocnice, ktoré si konkurujú, obe nespĺňajú minimálny počet výkonov alebo indikátory kvality a jedna z nich patrí rovnakej finančnej skupine ako poisťovňa, pre ktorú sa daná poisťovňa rozhodne ? Rozhodnú odborné kritériá, alebo ekonomické záujmy vlastníka nemocnice a poisťovne? ) Koniec koncov ani dnes poisťovňa nemá uzatvoriť zmluvu s poskytovateľom, ktorý neplní minimálne personálne a materiálno-technické zabezpečenie, napriek tomu tak poisťovne nekonajú.
„Ponechať poisťovniam možnosť odmietnuť zazmluvniť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti aj v prípade neplnenia indikátorov kvality, teda v podstate podľa ich ľubovôle, otvára dvere korupcii. Neprijateľné je to zvlášť v slovenskej realite, kedy sú majetkovo prepojení vlastníci poisťovní s vlastníkmi poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Ak by cieľom zákona bolo zabezpečenie aspoň minimálnych štandardov poskytovania zdravotnej starostlivosti, nemohlo by existovať právo poisťovne uzatvoriť zmluvu s tým, kto neplní minimálne štandardy. Tým by sa zasahovalo do základného práva občanov na poskytnutie zdravotnej starostlivosti v primeranej kvalite, “ povedal Visolajský.
Ak má byť ústrednou myšlienkou stratifikácie centralizácia výkonov, malo byť jasne zadefinované v ústavnom zákone koľko má mať Národná nemocnica Slovenska lôžok, štruktúra jej oddelení a spôsob, akým bude zabezpečená dostupnosť. Návrh považujeme za neúplný, ak nie je zadefinovaná lokalita Národnej nemocnice Slovenska a časový odhad jej funkčnosti.
„Je absurdné, že reformu, ktorej hlavná myšlienka je centralizácia výkonov, ktorú majú poslanci schvaľovať ústavnou väčšinou, jej platnosť je už jasne definovaná termínom, ale nikto nevie kedy a či vôbec bude funkčná vrcholová, národná nemocnica Rázsochy, ktorá má byť ústredným cieľom stratifikácie, teda centralizácie výkonov.“
Comments are closed.