Lekárske odborové združenie (ďalej LOZ) upozorňuje, že ignorovanie pravidiel samotným ministerstvom zdravotníctva, chaos a svojvôľa v otváraní biznisových nemocníc ohrozuje nielen fungovanie urgentných príjmov, ale aj ďalších nemocničných oddelení v Bratislave a okolí. Návrh na skrátenie ordinačných hodín Ambulantných pohotovostí problémy centrálnych príjmov, ale aj nemocničných oddelení len prehĺbi a zhorší nedostatok pediatrov.
“Riešením tejto krízy je len poriadok v regulovaní zdravotníckeho biznisu a bezpečné podmienky pre personál a pacientov na urgentných príjmov. To je stanovisko nemocničných lekárov, ktorí na týchto urgentoch pracujeme,” zdôraznil P. Visolajský
V posledných týždňoch na Slovensku dominuje téma kolapsov urgentných príjmov v Bratislavskom kraji. Žiaľ, situácia je vážna aj v iných oblastiach Slovenska, o ktorých sa už hovorí menej. Ako lekári nemocníc, lekári, ktorí na týchto centrálnych príjmoch pracujeme by sme chceli upriamiť pozornosť na skutočné príčiny týchto problémov.
- Chaos v regulovaní nemocníc
- Preťaženosť centrálnych príjmov
- Ignorovanie bezpečnostných predpisov, čo vedie k tomu, že nemocničné oddelenia sa stávajú nebezpečné pre pacientov aj personál. Následkom je odchod zdravotníkov.
- Chaos v systéme nemocníc
Toto najlepšie dnes vidno v Bratislavskom kraji. Hoci tu roky počúvame o stratifikácii nemocníc, ktorá má vraj priniesť pravidlá. Realita je, že jedna súkromná nemocnica si zavrie urgent – kľúčové nemocničné oddelenia a druhá si otvorí mimo systém nemocnicu a sama si určí, čo bude a nebude vykonávať. A regulátor sa tomuto chaosu len prizerá.
Lekár – špecialista si nemôže len tak otvoriť špecializovanú ambulanciu bez súhlasu zdravotných poisťovní, to však neplatí pre nemocnicu finančnej skupiny. Tobôž, ak sa už roky hovorí o stratifikácii nemocníc. Politici občanom sľubovali reformu nemocníc, v ktorej nemocnice musia spĺňať kritériá, a hlavne aby sa kvalitný zdravotný personál a pacienti centralizovali. Napriek sľubom sa v prípade Bratislavy deje pravý opak. Výsledkom tohoto chaosu bude, že nezostane dosť personálu pre koncovú slovenskú nemocnicu UNB, ani pre malé nemocnice Bory a okolité nemocnice.
V Bratislavskom samosprávnom kraji skolaboval prvý urgentný príjem a aj tie najdôležitejšie majú čoraz väčší personálny problém. Vyjadrenia politickej strany SaS vo vedení bratislavského kraja sú pre LOZ prekvapivé. Apel na okamžité naliatie peňazí do súkromnej nemocnice, ktorá mimochodom stále nespĺňa personálne a ani ďalšie kritériá stratifikácie nemocníc a už vôbec nie kritériá koncovej nemocnice, problém nevyrieši. Pretože ako uviedol župan, ani naliate peňazí krajom do urgentu súkromnej nemocnice Malacky neprinieslo nový personál.
Nemocnica Bory je ukážkovým príkladom bezkoncepčnosti a nemohúcnosti regulátorov pri regulovaní poskytovania zdravotnej starostlivosti a opakom princípu centralizácie výkonov, ktorý má vraj byť základným princípom optimalizácie siete nemocníc. Idú sa rušiť nemocničné oddelenia v regiónoch, kde vraj nie sú potrebné, ale už nie je problém povoliť vznik nadpočetnej nemocnice v Bratislave, kde majú byť práve tie centralizované nemocnice. Nemocnica Bory nemala byť otvorená takýmto nekoncepčným spôsobom a bez vyjasnenia jej úlohy v systéme a zábezpeky. Povolenie otvoriť Nemocnicu Bory dostala Penta od Bratislavského samosprávneho kraja, ktorý dnes robí tlačovky, že mu kolabujú fungujúce pracoviská, lebo nemajú pre každú nemocnicu dosť zdravotníkov.
Uvedomujeme si, že aktuálny minister zdravotníctva súčasný stav nespôsobil. Avšak je to regulátor zodpovedný za ústavné právo občanov na dostupnú a bezpečnú zdravotnú starostlivosť, preto LOZ vyzýva Ministerstvo zdravotníctva SR, aby konečne do tohto bratislavského biznisového chaosu vnieslo poriadok a pravidlá.
- Preťaženosť centrálnych príjmov
V posledných rokoch stúpa záťaž na urgentných príjmoch a to môže viesť k závažným chybám s fatálnym dôsledkom na pacienta. V médiách sa tragické príhody z urgentov začínajú pribúdať. Ak to nezmeníme, ani nedávna tragédia nebola posledná.
Slovenské centrálny príjmy sú tie najviac vyťažené urgenty v Európe:
Zdroj: https://health.ec.europa.eu/system/files/2017-12/chp_sk_slovak_0.pdf
Citácia správy Európskej komisie: Slovenská republika má najvyšší podiel (74 %) pacientov, ktorí uvádzajú, že navštívili oddelenie centrálneho príjmu, pretože primárna zdravotná starostlivosť nebola k dispozícii (obrázok č. 14).”
Ako ďalej poznamenal predseda LOZ: “V tejto súvislosti nerozumieme návrhom MZ SR a zástupcom súkromných ambulancií skrátiť ambulantnú pohotovostnú službu, pretože sa tým ešte viac zaťažia centrálne príjmy nemocníc, čo spôsobí ešte väčšiu chybovosť v práci preťaženého personálu, a v konečnom dôsledku už nebude mať nikto záujem pracovať na takto zaťažených pracoviskách. V prípade detských pacientov sa ešte viac zaťažia už dnes preťažené a personálne poddimenzované detské oddelenia, čo bude mať za následok ďalší pokles záujmu mladých lekárov o pediatriu a v konečnom dôsledku to prehĺbi aj dramatický nedostatok pediatrov na Slovensku.“
- Ignorovanie bezpečnostných predpisov. To vedie k tomu, že nemocničné oddelenia sa stávajú nebezpečné pre pacientov aj personál. Následkom je odchod zdravotníkov z týchto oddelení a ich nedostatok.
Urgentné príjmy sú jednou z najdôležitejších súčasti každej nemocnice. Tu sa deje prvý kontakt s pacientom a v krátkom čase musia zdravotníci spraviť vážne rozhodnutia o pacientovi. Z tohto dôvodu by mali byť požiadavky na personálne a materiálne zabezpečenie urgentných príjmov prísne a hlavne dodržiavané. Bohužiaľ, aj naše ministerstvo zdravotníctva prijalo v oblasti urgentných príjmov retrogresívne opatrenie, keď umožnilo, aby na urgentnom príjme neboli stále prítomní dvaja atestovaní lekári z oblasti chirurgie a internej medicíny. Toto je v zahraničí nemysliteľné, aby takto fungovali urgenty univerzitnej nemocnice. Ale podľa nových personálnych normatívov vydaných MZ SR má byť na urgentnom príjme v každej smene len jeden atestovaný lekár s príslušným vzdelaním. A ako sme opakovane uviedli tieto nariadenia ministerstva sa žiaľ nedodržujú a nekontrolujú. V takýchto podmienkach, kde sa porušovanie bezpečnostných predpisov toleruje, je v ohrození pacient a tým aj zdravotník, čoho následkom je, že je stále zložitejšie zohnať personál na centrálny príjem.
MUDr. Peter Visolajský
predseda LOZ
Prehľad priemerných počtov vyšetrených na centrálnych príjmoch v Bratislave:
Ružinov: 3800 pacientov/mesiac
Kramáre: 3000 pacientov/mesiac
Antolská: 3000 pacientov/mesiac
Comments are closed.