Sú hromadné výpovede správnym riešením, ako zatlačiť na vládu?
Z pohľadu nášho odborového zväzu to nie je najlepšie riešenie požiadaviek. Zákon, ktorý garantuje mzdové minimá, považujeme za základný kameň pre jednanie v budúcnosti. Tieto dve skupiny sestier zotrvali na svojich požiadavkách, ktoré sme spolu prezentovali ešte v lete pri prerokovávaní zákona, a napokon vyústili až do výpovedí. My sme uskutočnili anketu medzi našimi základnými odborovými organizáciami. Obrátili sme sa na nich s otázkou, či sú ochotní pristupovať k výpovediam, ak sa budú zvyšovať ich príjmy vďaka každoročnej valorizácii. Na základe týchto zistení sme k nátlakovým aktivitám nepristúpili.
Čiže sestry nemali svoju nespokojnosť dohnať až tak ďaleko?
Je to ich rozhodnutie. Sú samostatné právne subjekty, takto to prerokovali so svojou členskou základňou. Máme vedomosti, že aj naše členky výpovede dali, ale to, ako sa rozhodnú a či zostanú vo výpovedi, je na ich rozhodnutí. My sme ich na výpovede nenavádzali. Máme na zreteli, že o pacientov je potrebné sa starať. Mesiac alebo dva mesiace pred voľbami žiadna vláda neurobí zásah do zákona, nemá na to legislatívny priestor.
Nový zákon garantuje pre časť sestier, najmä tých starších, nižšie základné platy než mali doteraz. Nedalo sa vyjednať prilepšenie pre všetky?
Určite sa dalo. Vždy je dôležitý uhol pohľadu a ochota počúvať. Dnes počúvame od sestier, že vykonávajú aj niektoré výkony za lekárov. Ministerstvo mohlo vydať vyhlášku, ktorou by zvýšilo sestrám kompetencie a potom im mohli dať vyšší koeficient. To by bola situácia, kedy by bol vlk sýty i ovca celá. Ak by bola vôľa, dalo sa to riešiť a tento stav nemusel nastať. Ministerstvo neakceptovalo žiadny návrh. Žiaľ, taká je politika.
Sestry tvrdia, že ich platy súčasný zákon zabetónoval. Vnímate to rovnako?
To nie je pravda. Je tam valorizačný mechanizmus, presne ako v zákone pre lekárov. Každý rok od 1. januára by mali mzdy stúpať. Okrem toho sme s Asociáciou štátnych nemocníc podpísali garanciu dosiahnutých platov. V nej sa nemocnice zaviazali, že platy sestrám oproti minulým rokom neklesnú. Žiaľ, táto záruka sestrám nestačila.
Môže sa verejná mienka obrátiť proti sestrám, ak ich odchod obmedzí pacientov?
Verím tomu, že manažmenty nemocníc urobia také opatrenia, aby zdravotná starostlivosť pre pacientov bola zabezpečená. Negatívne je to vnímané zo strany pacientov, ktorí vidia, že sestry ich opúšťajú, a to aj napriek tomu, že na začiatku deklarovali, že to robia pre pacientov. Naštrbené sú aj vzťahy medzi sestrami, ktoré výpoveď dali, a tými, ktoré nedali.
Je šanca, že do pondelka ministerstvo zmení svoj postoj?
Samotné sestry očakávajú, čo s touto situáciou urobí vláda a vedenie rezortu. Ja neočakávam od nich žiadne ústretové kroky voči sestrám. Skôr pripravia opatrenia na prevoz pacientov tak, aby neprišlo k ohrozeniu zdravia a života pacientov.
Nájdu za tie chýbajúce náhradu?
Nie, nemáme dostatok sestier, aj keby sa toto neudialo. Vzdelané sestry chýbajú nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe. Riadiaci pracovníci, vrchné a staničné sestry, tiež námestníčky pre ošetrovateľstvo budú musieť zostaviť služby z existujúcich zamestnancov, aby bola zabezpečená zdravotná starostlivosť. Bude postarané o akútnych pacientov a chronické stavy budú prevážať do ostatných nemocníc v kraji.
Dokedy bude tento kritický stav podľa vás trvať?
Je vidieť, že sestry sú zorganizované dobre, pretože spolupracujú s doktorom Antonom Chromíkom, ktorý bol veľmi aktívny práve na jeseň v roku 2011 s Lekárskym odborovým združením, kedy štrajkovali lekári. Bude zívisieť od sestier, či si povedia, že ohrozia príjem svojich rodín a od toho, akú budú mať podporu v rodinách. Pri tej všetkej garancii, ktorú majú a vidia, ako sa k tomu spoločnosť stavia, osobne si myslím, že by to nemalo trvať dlho.
Comments are closed.