Reforma, pri ktorej sa znížia počty pohotovostných ambulancií po celom Slovensku, sa pomaly blíži ku koncu. Pôvodne chcelo ministerstvo zdravotníctva 90 ambulancií skresať na polovicu. Tieto plány sa však po rokovaniach so župami menia. Niekde sa pohotovosti zachovajú, budú však v prevádzke len do desiatej večer, namiesto celej noci. Konečný návrh by mal byť známy do konca roka. Nový model by mal fungovať od budúceho apríla.
Pre zmeny v sieti lekárskych služieb prvej pomoci (LSPP) sa ministerstvo rozhodlo, pretože podľa neho nefungujú efektívne. Lobovali za to aj samotní lekári, ktorí na nich slúžia. Argumentovali tým, že pracujú celú noc za nízku mzdu.
„V súčasnosti finalizujeme prípravu projektu Nová pohotovosť v spolupráci s vyššími územnými celkami, lekárskymi organizáciami, Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou aj zdravotnými poisťovňami,“ povedala hovorkyňa rezortu Stanislava Luptáková. Viac nespresnila.
Podľa informácií denníka Pravda rezort v prešovskom regióne nepočítal s ambulanciou v Snine. Všeobecný lekár Peter Makara považoval takýto zámer za problémový. Najbližšia pohotovosť je totiž v Humennom a z niektorých odľahlých dedín by ľudia cestovali za ošetrením asi hodinu. „Podľa mojich posledných informácií by nakoniec mala byť v Snine pohotovosť zachovaná,“ spresnil Makara.
V Nitrianskom kraji sa pred viac ako mesiacom uvažovalo, že z 24 ambulancií (z nich je 5 zubných) zostane len 12 pre deti a dospelých. Vypadnúť mali Šurany, Zlaté Moravce, Šaľa a Želiezovce. Vyjednávania rezortu a župy spejú ku kompromisu. Ambulancie, okrem Šurian, v týchto mestách by mali zostať. Bude v nich však fungovať len doplnková služba, čo znamená, že lekár nebude slúžiť celú noc.
„Táto LSPP by bola zabezpečovaná minimálne do 22 hodiny,“ vysvetlil krajský lekár Ľubomír Ševčík. Navrhované zmeny si podľa neho budú vyžadovať aj zmenu legislatívy. LSPP upravujú viaceré zákony, napríklad o zdravotnej starostlivosti, o poskytovateľoch či nariadenie vlády o verejnej minimálnej sieti. „Preto ani samosprávne kraje nepoznajú termín spustenia tohto projektu,“ dodal.
O jednu pohotovosť v Pezinku mal byť chudobnejší Bratislavský kraj. Tá však nakoniec zostane, dôvodom sú už dnes preplnené bratislavské urgentné príjmy, ktoré by nápor pacientov z Pezinka a okolia nezvládli.
Skončiť mali tiež pohotovosti, ktoré pokrývali časť Košíc, v Krompachoch, Moldave nad Bodvou a Sobranciach. Župa však presadzuje, aby v Krompachoch a Moldave nad Bodvou zostalo všetko po starom. V súčasnosti je v Košickom samosprávnom kraji 49 ambulancií, ich počet bude oveľa nižší.
„Ministerstvu sme navrhli vytvorenie ôsmich ambulancií pre dospelých a siedmich pre deti v pevnej sieti, po dve v doplnkovej,“ povedala hovorkyňa kraja Zuzana Bobríková.
Koľko LSPP má byť v danom kraji, stanovuje nariadenie vlády. Podľa neho treba jedného lekára na stotisíc dospelých obyvateľov a 50-tisíc detí, najmenej jeden zubár má byť v regióne so 400-tisícmi obyvateľmi.
Do pohotovostných služieb chodia všeobecní lekári. Začínajú po skončení normálnych ordinačných hodín približne od 16. h až do rána do šiestej hodiny, niekde je to od 19. do rána do siedmej. Na jedného lekára pripadnú do mesiaca dve až štyri služby v závislosti od regiónu. Horšia situácia je pri malých zdravotných obvodoch.
„Napríklad v oblasti, kde žije približne 25-tisíc ľudí, pracuje 5 až 7 všeobecných lekárov, ktorí tu slúžia 5 až 7-krát za mesiac,“ poukázal prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth. Druhý problém podľa neho je, že v hrubom na takýchto službách zarábajú 2 eurá za hodinu. Z príjmu odvedú dane a odvody a za 15,5 hodiny služby im zostane 20 eur.
„Skúste takýto plat ponúknuť v akomkoľvek inom segmente spoločnosti,“ pripomenul Šóth, podľa ktorého je načase, že sa systém LSPP ide meniť. Poznamenal, že predchádzajúce vedenia rezortu to len odsúvali.
Znižovanie počtu pohotovostí podľa Makaru síce znie strašidelne, ale nie je to tak. „Treba sa na to pozrieť tak, že sa rušenie týka nie život ohrozujúcich stavov, ale odkladných chorôb. Ľudom nehrozí, že by mali umierať,“ doplnil lekár.
Dostupnosť pohotovostných ambulancií zostane zachovaná, len pacienti budú cestovať za ošetrením ďalej. Makara poznamenal, že ak niekoho bolí hrdlo, tak nemusí ísť na vyšetrenie v noci, ale môže počkať do rána, kým jeho lekár nastúpi do práce.
Najčastejšie zdravotné problémy, ktoré riešia LSPP, sú horúčky najmä v zime, v lete sú to problémy so žalúdkom či s chrbticou. „V drvivej väčšine pacientov, odhadujem to až na 80 – 90 %, ide o zdravotné problémy, ktoré vznikli aj pred tromi a viac dňami, teda pacient už dávno mal vyhľadať svojho ošetrujúceho lekára,“ uzavrel lekár Makara.
Comments are closed.