8. január 2016 – Rozpočet nie je ani vo volebnom roku k zdravotníctvu mimoriadne štedrejší. Otázka je, o koľko je vlastne viac peňazí – vláda hovorí o stovkách miliónov, opozícia tvrdí, bude to oveľa menej.
Zdravotníctvo by malo dostať 4,648 mld. eur verejných zdrojov. Ak to porovnáme s peniazmi, schválenými v rozpočte na minulý rok, teda so 4,385 mld. eur, je to skutočne o 262 mil. eur, teda o 5,98 percenta viac. Oveľa menej to však je, keď porovnáme, koľko ministerstvo financií očakáva reálne zdrojov v roku 2015. To sú 4,602 mld. eur, a teda rozdiel je len plus 46 mil. eur.
Navyše, ako mnohí opoziční poslanci a zdravotnícki analytici tvrdia, rozpočet vôbec neráta s pokračujúcim zadlžovaním predovšetkým štátnych nemocníc a ani nekryje v parlamente schválené zvýšené miezd sestier, pôrodných asistentiek, fyzioterapeutov, asistentiek, sanitárov, celkovo 24 zdravotníckych profesií. Pozmeňovacím návrhom bol len schválený sľub, že rezort zdravotníctva potrebné zdroje vo svojej kapitole nájde.
„Zdroje v zdravotníctve rastú približne o 270 mil. eur. Pri zachovaní hotovostného prebytku hospodárenia zdravotníckych zariadení ich výdavky rastú o viac ako 90 mil. eur, teda viac ako 8 percent,“ pochváli sa minister financií Peter Kažimír. Nad rámec týchto výdavkov sa v rozpočte podľa neho počíta aj s rezervou na prípadný zhoršený vývoj v zdravotníckych zariadeniach 50 mil. eur, ale aj s krytím výdavkov na schválený zákon o odmeňovaní sestier.
Na všetko vraj bude
„Zdravotnícke zariadenia sú financované takmer úplne zo zdrojov verejného zdravotného poistenia, kde dochádza k medziročnému zvýšeniu výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Očakávané výdavky verejného zdravotného poistenia a ich prostredníctvom aj výdavky zdravotníckych zariadení umožňujú realizáciu nevyhnutných potrieb aj v roku 2016,“ dodal P. Kažimír.
Ako tiež zdôraznil, „výdavky do systému sme zvýšili na takú úroveň, že môžeme valorizovať aj platy sestier, zabezpečiť plnohodnotný chod zdravotníckych zariadení a poskytnúť ľuďom požadovanú zdravotnú starostlivosť“. Rozpočet obsahuje podľa neho významné výdavkové tituly, vyplývajúce zo zámerov vlády, okrem iného aj zvýšenie výdavkov na platbu za poistencov štátu.
Podľa predsedu parlamentného zdravotníckeho výboru Richarda Rašiho (Smer-SD), „ministerstvo financií i ministerstvo zdravotníctva garantujú, že rozpočet na rok 2016 je dostatočný. Keby sa v priebehu roku vyvíjal negatívne, vieme ho upraviť“. Ako dodal, v zdravotníctve je vždy málo peňazí a každý minister zdravotníctva by chcel, aby ich bolo viac.
„Keď sa pozerám na problematiku rozpočtu komplexne, som presvedčený, že prognózy na rok 2016 sú sľubné. Netreba veriť predvolebnej rétorike niektorých opozičných strán, ktoré v určitých momentoch akoby strácali aj vlastnú pamäť,“ uviedol R. Raši. Vladimír Baláž (Smer-SD) dúfa, že „v roku 2016 sa splní to, čo sa splnilo aj v roku 2015 – že sa zvýši celková suma, ktorá pôjde do zdravotníctva“.
Na poistenca štátu plus 27 centov
„Na udržanie systému pre celý sektor je potrebných približne 140 mil. eur,“ upozornil prezident Asociácie nemocníc Slovenska MUDr. Marián Petko, MPH. Štátny rozpočet by mal podľa neho určiť odvody za poistencov štátu na 4,6 percenta, čo by zvýšilo rozpočet v porovnaní s pôvodným návrhom 4,3 percenta o 95 mil. eur.
„Keď budú tieto prostriedky, bude sociálny zmier. Ak nie, nedá sa vylúčiť ani to, že zákon o platoch lekárov a zákon o odmeňovaní všetkých zdravotníckych pracovníkoch by mohol byť napadnutý na ústavnom súde, pretože to nie je finančne kryté v štátnom rozpočte,“ varoval M. Petko. Sadzba poistného za poistencov štátu však v tomto roku bude definitívne 4,3 percenta z vymeriavacieho základu.
Vyplýva to z novely zákona 580/2004 o zdravotnom poistení, ktorú podpísal prezident Andrej Kiska v polovici decembra. Od začiatku minulého roka pritom platba za poistencov štátu dosiahla 4,13 percenta a na posledné dva mesiace roka ju poslanci zvýšili 5,85 percenta. Platbu 4,3 percenta za poistencov štátu považuje za nedostatočnú aj predseda SOZ zdravotníctva a sociálnych služieb Mgr. Anton Szalay.
Ako konštatoval člen parlamentného zdravotníckeho výboru Viliam Novotný (Šanca), „ak sa pozrieme na absolútne čísla, za jedného poistenca štátu zaplatil štát v roku 2015 zaplatil 36,62 eura, v roku 2016 zaplatí 36,89 eura, teda pridávajú 27 centov. Štát pridáva na poistencov štátu 10 mil. eur, odhad štátu pritom je, že ekonomicky aktívni ľudia zaplatia na zdravotných odvodoch menej o 9 mil. eur. Výsledok je, že na poistencov štátu sa reálne pridáva 1 mil. eur“.
Podľa V. Novotného sa vláda a rezort „snažili v predvolebnom čase vyvolať zdanie zvýšenia zdrojov pre zdravotníctvo“. Opozičný poslanec narážal napríklad na pozmeňovací návrh predsedu parlamentného finančného výboru Daniela Duchoňa (Smer-SD), posvätený ministrom financií Petrom Kažimírom, aby bolo v kapitole rezortu zdravotníctva ďalších 50 mil. eur ako rezerva. Pribudnúť by mali k takmer 152 mil. eur, určeným na financovanie nákladov na zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky.
Navyše súčasťou tretieho sociálneho balíka je aj ďalšie zníženie zdravotných odvodov pre nízkopríjmových zamestnancov. „Ak budeme vo vláde, zreformujeme systém zdravotných odvodov s cieľom znížiť odvodové zaťaženie nízkopríjmových zamestnancov. Nová právna úprava zvýši odpočítateľnú položku, čo znamená nižšie zdravotné odvody. Systémové opatrenie zároveň rozšíri skupinu zamestnancov, ktorí budú mať nárok na odpočítateľnú položku,“ sľúbil premiér Rober Fico. Odvodové zaťaženie malo znížiť okolo 780 000 zamestnancom, pričom by si malo vyžiadať približne 90 mil. eur.
Čo s dlhom štátnych nemocníc?
Štátne nemocnice sa síce pomalšie, ale stále zadlžujú. Na margo spomínaných 50 mil. eur sa P. Kažimír vyjadril, že ak budú nemocnice hospodáriť lepšie, môžu ich využiť napríklad na investície. „Túto položku 1. januára zaviažem, ministerstvo zdravotníctva ju nebude môcť použiť. Ak budú nemocnice hospodáriť lepšie, budú peniaze môcť použiť,“ uviedol minister financií.
Rozpočtový mág
Opozícia v parlamente kritizovala, že rozpočet neberie do úvahy pokračujúce zadlžovanie nemocníc. Podľa bývalého ministra financií Ivana Mikloša (nez.) „skutočnosť, že rozpočet nepredpokladá tvorenie nových dlhov v nemocniciach, je nemiestny žart“. Podľa exministra zdravotníctva Ivana Uhliarika (KDH) je zadlženie nemocníc na úrovni takmer 500 mil. eur časovanou bombou. Najväčší problém majú dodávatelia liekov a zdravotníckych pomôcok. „Aj keby chceli, už to neutiahnu, lebo niektoré nemocnice im dlhujú platby až 600 dní. Nemocnice nebudú mať na zaplatenie liekov, zdravotníckych pomôcok, keď sa niečo nevyrieši,“ dodal I. Uhliarik, podľa ktorého je rozpočet nedostatočný.
P. Kažimír tvrdil, že vyrovnané hospodárenie nemocníc je záväzkom ministerstva zdravotníctva – nemocnice už ku koncu minulého roka nemali vytvárať nové dlhy. Z hľadiska verejných financií je podľa neho v podstate jedno, či sa 50 mil. eur využije na prípadné krytie strát nemocníc, alebo, ak ich straty budú nižšie, na investície. Od bývalého ministra práce Jozefa Mihála (SaS) si za to vyslúžil poznámku, že je „rozpočtový mág“. Aj podľa Tibora Bastrnáka (Most-Híd) je minister financií „šikovný, lebo v absolútnych číslach vyzerá lepšie plus 270 mil. eur, vyzerá ako dobrý čarodejník, lebo niet tam viac peňazí, alebo čo tam je, nestačí na sľuby“.
Nová vláda musí korigovať
Podľa výkonného riaditeľa HPI MUDr. Tomáša Szalaya to nemocniciam určite stačiť nebude, navyše ak je naplánovaný medziročný pokles výdavkov na poistnom 113 mil. eur a je veľmi nepravdepodobné, že by peniaze boli použité na investície. „Rozpočet predpokladá, že v roku 2016 sa z nejakých záhadných dôvodov zadlžovanie štátnych univerzitných a fakultných nemocníc zastaví. Dokonca sa počíta s rezervou na oddlženie vo výške 50 mil. eur. Pritom už na prelome rokov sa dlh nemocníc blížil k rekordným 500 mil. eur,“ konštatoval T. Szalay. Celkove sa kritici rozpočtu zhodli na jednom – vládu, ktorá vzíde z marcových volieb, čakajú nevyhnutné korekcie v rozpočte pre zdravotníctvo, ak by sa mali reálne splniť všetky sľuby súčasnej vlády. Minimálne bude potrebné zvýšiť odvod za poistencov štátu, tak ako to súčasná vláda spravila na dva posledné mesiace minulého roka.
Peniaze pre zdravotníkov máme
Opozícia, ale aj komora sestier tvrdia, že v rozpočte nie sú peniaze na pokrytie platov zdravotníkov. Nespokojnosť viedla tisícky sestier k vlaňajším výpovediam.
Počkajte na pásky
Minister zdravotníctva Viliam Čislák však opakovane ubezpečoval, že potrebných 55 mil. eur k dispozícii je. Prostriedky na prefinancovanie úpravy platov sú zabezpečené samostatným uznesením. R. Raši (Smer-SD) presadil po dohode s ministrom zdravotníctva k rozpočtu pozmeňovací návrh, podľa ktorého vláda garantuje, že financovanie výdavkov na úpravy platov zdravotníkov na úrovni 55 mil. eur ročne je zabezpečené v rámci limitov výdavkov kapitoly ministerstva zdravotníctva na tento rok. Peniaze budú zablokované na platy zdravotníkov.
„Na zvýšenie miezd 18 000 zdravotníkov v zdravotníckych zariadeniach v gescii ministerstva zdravotníctva ide 10 mil. eur a pre 20 000 zdravotníkov v zdravotníckych zariadeniach krajov, miest či súkromné zariadenia ide 45 mil. eur, a to napočítavame iba minimálnu výšku základnej mzdy,“ uviedol V. Čislák.
Aj minister financií potvrdil, že „vláda je pripravená kryť akékoľvek potreby, ktoré budú spojené so mzdovými nárokmi či už sestier alebo lekárov v roku 2016“. Na výpovede sestier v deviatich nemocniciach minister reagoval verejným sľubom, že nikomu sa od 1. januára mzdy neznížia, inak abdikuje. Opakovane sestry vyzýval, aby si počkali na platové dekréty a výplatné pásky, ktoré dostanú už budúci mesiac.
Vláda chce šetriť
Úprava sa dotýka cca 38 050 zdravotníkov – sestier (21 140), sanitárov (4 848), zdravotníckych laborantov (1 812), zdravotníckych asistentov (1 779), zdravotníckych záchranárov (1 778), pôrodných asistentiek (1 201), fyzioterapeutov (1 139), rádiologických technikov (972), zubných technikov (867), laboratórnych diagnostikov (438), farmaceutických laborantov (398), masérov (386), farmaceutov (322), asistentov výživy (275), psychológov (248), ortopedických technikov (216), verejných zdravotníkov (84), fyzikov (48), logopédov (35), liečebných pedagógov (30), technikov pre zdravotnícke pomôcky (18), dentálnych hygieničiek (8), zubných asistentov (3).
Vláda má v rozpočte aj to, že chce ušetriť na výdavkoch na zdravotníctvo, ale konkrétne nevysvetlila, ako to chce dosiahnuť. T. Szalay nevidí priestor na šetrenie, keď 80 percent výdavkov ide práve na platy. Ako konštatovala prezidentka AOPP MUDr. Katarína Kafková, chýbajúce peniaze v zdravotníctve bude štát pýtať od zarábajúcich ľudí. „Každoročnú bitku o to, kto do štátnej kasy na účet zdravotníctva pošle viac peňazí, opäť „vyhrávajú“ zarábajúci ľudia.Kým štát naoko zvýšil platbu za svojich poistencov o 10 mil. eur, zamestnanci a podnikatelia sa na lieky a liečbu deťom, dôchodcom a zdravotne ťažko postihnutým pozbierajú sumou o 125 mil. eur vyššou ako dosiaľ,“ upozornila K. Kafková. „Do peňaženiek zarábajúcich ľudí načrie štát aj pre odvodovú odpočítateľnú položku. Tá spôsobila sekeru 82 mil.eur a niekto ju musí zaplatiť,“ dodala prezidentka AOPP.
Comments are closed.