LOZ vyzýva predsedu vlády Roberta Fica, aby konal aj pri eurofondoch v zdravotníctve

Vážené novinárky, vážení novinári,

opadané obkladačky, rozpadávajúce sa postele s tridsaťročnými matracmi, desivé sociálne zariadenia a celé budovy dávno za hranicou svojej životnosti. To je obraz našich nemocníc, v ktorých sa vykonávajú zákroky zachraňujúce život. Slovensko dostalo možnosť z prostriedkov eurofondov obnoviť naše nemocnice. MZ SR vypísalo výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok na modernizáciu infraštruktúry ústavných zariadení, poskytujúcich akútnu zdravotnú starostlivosť, za účelom zvýšenia ich produktivity a efektívnosti. Na obnovu nemocníc z tejto výzvy pôjde tento rok 70 miliónov eur, na budúci rok to bude v rámci ďalšej výzvy ďalších 83 miliónov eur. Pán minister hrdo ukázal médiám zoznam 44 slovenských nemocníc, ktoré sa o tieto desiatky miliónov eur môžu uchádzať. Pri tejto tlačovej konferencii však zabudol povedať, že z týchto 44 nemocníc môžu čerpať eurofondy podľa kritérií ministerstva zdravotníctva len 4 štátne nemocnice. Čiže nemocnice, ktoré najviac potrebujú rekonštruovať priestory a investovať do dôstojného prostredia pre pacientov sa o eurofondy uchádzať nemôžu, a to na základe kritérií Ministerstva zdravotníctva SR.

Okrem štyroch sa štátne, hlavne fakultné a univerzitné nemocnice, k eurofondom nemôžu dostať, pretože sú „podnikmi v ťažkostiach“, to znamená, že majú dlh. Túto podmienku našim nemocniciam nestanovil Brusel, ale my sami, teda presnejšie naše Ministerstvo zdravotníctva. Ako predseda LOZ som v tejto veci inicioval stretnutie s ministrom zdravotníctva SR Tomášom Druckerom (13.6.2017), ale napriek hodine diskusií sme nedospeli k zmene jeho názoru.

Je logické že Európska únia nedáva peniaze krachujúcim podnikom, ale štátne nemocnice nie sú podniky, ktoré môžu skrachovať. Táto podmienka je nezmyselná. Nemocnice, hlavne fakultné a univerzitné, nie sú a nemôžu byť „podnikom v ťažkostiach“. Už len z toho dôvodu, že ich dlhy preberá štát, teda de facto nemôžu skrachovať. A štát ani nemôže pripustiť, aby sa stali podnikom v ťažkostiach, ktorý by nedokázal vykonávať svoju funkciu. Už dnes vieme, že sa štátne nemocnice budú oddlžovať, v tomto svetle sa javí ako nezmyselné, najprv rozdať eurofondy súkromným ziskovým zariadeniam a následne oddlžovať ostatné nemocnice zo štátneho rozpočtu.

Ak by z oboch výziev získali štátne nemocnice väčšinu, moderná infraštruktúra by nielenže umožnila šetriť a zároveň by priamo ušetrila budúce výdaje na modernizáciu v rozsahu možno skoro 20 % súčasného dlhu nemocníc. Oddlženie vo vhodnom čase, ku ktorému aj tak musí prísť, by preto znamenalo ďalší príjem pre štátne nemocnice možno v hodnote viac ako 100 miliónov eur.

V neposlednom rade touto podmienkou ministerstvo zdravotníctva netrestá nemocnice, ktoré sa o eurofondy nemôžu uchádzať, ale pacientov týchto nemocníc, ktorí sú tak ukrátení o nemocnice aj vzhľadom adekvátnym tretiemu tisícročiu.

Pri rozdeľovaní eurofondov v zdravotníctve vzniká čudná situácia – štátne nemocnice, ktoré sú nútené sa starať o finančne i medicínsky najnáročnejších pacientov tvoria napriek riadeniu politickými nominantmi a napriek dohľadu krízového menežéra dlh, ich vzhľad pripomína obrázky z krajín tretieho sveta, eurofondy čerpať nemôžu. A to i napriek tomu, že už dnes je jasné, že budú štátom oddlžené. Ale súkromné zdravotnícke zariadenia, ktoré už teraz prinášajú svojim majiteľom zisk desiatky miliónov eur, a teda by sa mohli rekonštruovať z tohto zisku, čerpať eurofondy môžu. Tým za európske peniaze ešte viac zvýšime zisky ich majiteľom. Toto je politika sociálnej demokracie ?

Je slovenskou realitou, že súkromná zisková nemocnica, ak má príliš finančne náročného pacienta, tak ho preloží do štátnej zadlženej nemocnice. Aká je teda spravodlivosť pri prideľovaní eurofondov? Pýtame sa teda verejne: Prečo ministerstvom nastavené podmienky na čerpanie eurofondov zvýhodňujú len určité zariadenia?

Za všetko hovorí reakcia hovorcu siete Svetu zdravia, ktorá združuje 17 zdravotníckych zariadení, vlastnených finančnou skupinou PENTA: „Oproti štátnym nemocniciam máme tú výhodu, že nie sme zadlžení.“ (Tomáš Kráľ, hovorca siete Svet zdravia)

Pri našich námietkach MZ SR oponovalo, že podmienky určila Európska únia (medializované stanovisko).
Dané eurofondy sa rozdeľujú cez európsky program IROP, ktorý prebieha aj v susednej Českej republike. Zaslali sme mailom svoje otázky Centru pro regionální rozvoj Českej republiky, ktoré je zodpovedné za realizáciu tohto programu v Českej republike. Odpovedal nám priamo Ing. Karel Manoch, MPA, riaditeľ odboru centrálnej administrácie programov. „V  uvedených výzvach (v programe zdravotníctvo, na ktoré sme sa pýtali) v Českej republike sú medzi oprávnenými žiadateľmi okrem iných aj príspevkové organizácie organizačných zložiek štátu. Podľa pravidiel IROP v Českej republike títo žiadatelia pri podaní žiadosti o podporu nemusia preukazovať, že nie sú podnikom v ťažkostiach.“ „Dle pravidel IROP příspěvkové organizace organizačných složek státu nemusí prokazovat, že nejsou podnikem v obtížích“. (Ing. Karel Manoch, MPA ředitel odboru centrální administrace programů ČR)

Lokálne pravidlá výzvy nestanovuje EÚ. Musia síce rešpektovať smernice, usmernenia a legislatívu EÚ, ale – ako vidíme v ČR – tá preverovanie, či je štátna príspevková organizácia v zdravotníctve podnikom v ťažkostiach, nevyžaduje. Takýto výklad predpisov EÚ je  slovenský výmysel, ktorého dôsledkom je vyradenie štátnych nemocníc.

Podobne, ako boli vyradené štátne univerzity z možnosti čerpať eurofondy na ministerstve školstva,  ministerstvo zdravotníctva vyradilo štátne nemocnice. Rozdiel je len v procese – na ministerstve školstva to bolo cez hodnotiteľov, na ministerstve zdravotníctva cez kritériá. Ale výsledok je rovnaký, eurofondy idú súkromníkom.

Vyzývame pána premiéra Roberta Fica, aby konal a zrušil výzvu alebo posunul termín predloženia podkladov výzvy do doby, kedy sa o obnovu budú môcť uchádzať aj štátne nemocnice a aby tieto nemocnice boli urýchlene pripravené na čerpanie desiatok miliónov eur z eurofondov.