V posledných rokoch s veľkými obavami sledujem procesy, ktoré chcú znásilniť medicínu a ponížiť ju na sprostý biznis .
Možno, že tiež patríte medzi ľudí, ktorí sú presvedčení, že je konečne potrebné urobiť s lekármi v nemocniciach poriadok. Lekárov treba usadiť a nech pracujú, a nech neberú úplatky, a nech sú ticho. Neprekvapuje ma takéto presvedčenie. Jednoliata mediálna kampaň ovplyvňuje nás všetkých.
Vzhľadom k tomu, že tá skutočne najpotrebnejšia, najodbornejšia a aj najťažšia medicína sa vykonáva v nemocniciach za zatvorenými dverami kliník, oddelení, operačných a pôrodných sál, nemôže laická verejnosť ani tušiť, ako to všetko prebieha a o čom vlastne je zápas lekárov proti všetkým.
Ako starý, skúsený chirurg som dospel k presvedčeniu, že je najvyšší čas začať hovoriť a písať pravdu o tom, čo sa to deje v zdravotníctve.
Satelity zarábajú a nemocnice vyrábajú stratu
Systém je už takmer 20 rokov nastavený tak, aby z verejných zdrojov – nemocenského poistenia – mali zisky všetky satelity zúčastňujúce sa na procesoch v zdravotníctve. Sú to poisťovne, farmaceutické firmy, lekárne, výrobcovia liečiv a iného spotrebného materiálu zdravotníckej techniky (napr. röntgen, ultrazvuk, CT, magnetická rezonancia), distribučné firmy, laboratóriá, záchranná zdravotná služba, dodávatelia všetkého možného (napr. služby ako upratovanie, pranie, SBS-ky, atď.). Toto má logiku aj zákonitosti síce deformovaného, ale predsa len trhového mechanizmu.
Ten, kto zisk nemá, ba naopak „ vyrába“ straty, sú poskytovatelia skutočnej zdravotnej starostlivosti, naše nemocnice. A to už logiku stráca.
V Českej republike je rozdelený balík verejných financií v zdravotníctve tak, že cca 43% ide na nemocnice. Na Slovensku ide na nemocnice iba 26 % .
Snaha o čo najväčšie zisky majiteľov spomínaných satelitov prináša diletantské, neodborné a brutálne zásahy manažérov dosadených do zdravotníctva.
Pritom o zásahoch do zdravotníctva treba viesť odbornú diskusiu s doložiteľnými a obhájiteľnými odbornými argumentmi!
Brutálne zásahy do prevádzky nemocníc nie sú ozdravením
V roku 2011 to bola snaha o privatizáciu nemocníc s poukázaním na to, že akciové spoločnosti budú lepšie hospodáriť. Noví majitelia by situáciu analyzovali a nominovali by svojich manažérov. Títo by zistili, že stratové sú oddelenia ktoré liečia – teda gynekológia, pôrodnica, chirurgia, ortopédia, traumatológia, neurológia, interné, geriatria, ORL, detské oddelenie. Riešenie by sa im javilo jednoduché. Pospájame oddelenia s podobným zameraním, niektoré zrušíme, poprepúšťame zamestnancov – lekárov aj sestry a bude.
Lenže, takýmto bezprecedentným, medicínsky neakceptovateľným a hlavne nemocnice likvidujúcim zámerom sa postavili do cesty lekári. Minister Uhliarik a spol. napriek veľkej mediálnej snahe, klamaním a zavádzaním premiérky, vlády, parlamentu i verejnosti, svoju domácu úlohu nesplnil. Lekárom sa podarilo zabrániť privatizácii nemocníc.
Zdôrazňujem, že nie preto, aby bránili „socialistické“ zdravotníctvo, ale preto, aby sa najskôr urobili zmeny v systéme tak, aby zisky satelitov boli primerané a nemocnice mali uhradené reálne náklady na výkon potrebnej medicíny.
Prirovnal by som to k zákazu zisku. Zisk nemôžeme zakázať, ale môžeme zabezpečiť, aby bol primeraný – najmä ak niekto spravuje naše peniaze.
V roku 2012 v decembri eskalovalo napätie v Žiline. Scenár rovnaký. Spájanie oddelení, rušenie oddelení, pokus o zavedenie trojzmennej prevádzky a prepúšťanie zamestnancov.
Tu si zasa plnila domácu úlohu ministerka Zvolenská a spol.. Všetko sa to ukázalo ako nerealizovateľné zámery. Režisér sa nezmenil, cieľ sa nezmenil, spôsob sa nezmenil, zmenilo sa iba herecké obsadenie. A znovu sa do cesty postavili lekári.
Dôvodom pre takéto konanie lekárov riskujúcich svoje osudy a osudy svojich rodín je:
1. zabrániť totálnej likvidácii medicíny, ako jednej kvalifikovanej a pre život nevyhnutnej oblasti ľudskej činnosti,
2. zachrániť rokmi budovanú odbornú a dostupnú starostlivosť o pacientov pred totálnou demoláciou nemocníc.
Je zaujímavé, že metódy „ozdravovania a zefektívnenia“ zdravotnej starostlivosti pravicovej i ľavicovej vlády sa vzácne zhodujú. Pravdou však je, že takéto brutálne zásahy do prevádzky nemocníc by mali za následok:
- Významné zníženie dostupnosti zdravotnej starostlivosti. A to hlavne pre platiteľov poistného v okrajových obciach regiónov .
- Nezadržateľné znižovanie odbornosti a kvality poskytovateľov. Nemocnice a oddelenia v nich sú totiž nevyhnutnou výučbovou základňou pre lekárov a sú určené na liečbu tých najťažšie chorých, ktorí potrebujú komplexnú ústavnú starostlivosť.
- Stále rastúce zisky pre spomínané satelity v poskytovaní služieb, ktoré si zabezpečia aj biznis sami so sebou (firma s nemocnicou) a my všetci im to budeme financovať.
Ambulancia alebo nemocnica sú tam, kde lekár aplikuje medicínu
Riadiť výkon medicíny má ten, kto jej rozumie. Ambulancia ani nemocnica nie sú tam, kde je úrad (ministerstvo zdravotníctva, zdravotná poisťovňa, úrad pre dohľad…), budova, zariadenie, ale tam, kde lekár aplikuje medicínu pre prospech pacienta!
Pripravované návrhy zákonov sú prejavom tvrdohlavej arogancie a hlúposti tých, ktorí sú presvedčení, že peniaze daňových poplatníkov patria len a len im. Do cesty za neprimeraným ziskom z verejných zdrojov sa im postavili lekári. Dokonca opakovane a bez rozdielu politického trička. Toto je ten hlavný dôvod, prečo sa snažia lekárov kriminalizovať tak, aby ich zbavili aj poslednej možnosti na účinný odpor.
Divide et impera
Dosadili si svojich rýchlokvasených manažérov do zdravotníctva. Pozornosť verejnosti odpútavajú nič neriešiacimi rozhodnutiami. Napríklad opätovné zavedenie potreby výmenných lístkov nie je nič iné, len vyvolávanie konfliktov medzi lekármi, lekármi a pacientmi, lekármi a médiami. Stará finta – odpútanie pozornosti a rozdelenie protivníka. Takéto správanie sa politikov považujem za neetické, hanebné, nemorálne a v EÚ neprijateľné.
Zdravotníctvo a zdravotnícky systém sú len rámce pre úspešné, kvalitné a efektívne uplatnenie medicíny. Ak v ňom urobíme lekárov nepriateľmi, čo nám zostane ?
Pôjde o čas a o život
Politici, a ani majitelia satelitov v zdravotníctve si neuvedomujú, že raz na takéto zlé rozhodnutia môžu doplatiť aj oni sami, ich deti alebo ich rodičia. Nemajú ani tušenie, o čom rozhodujú svojimi skutkami.
Stačí jeden nešťastný úraz im blízkej osoby na horách, s krvácaním do dutiny brušnej, kde bude potrebná veľmi rýchlo operácia. Vtedy zistia, že všetky nimi prevádzkované satelity v zdravotníctve sú im nanič. Teda okrem zisku. Pôjde o čas a o život.
Kam však ísť, keď sme zrušili nemocnicu ? Veľmi súrne potrebujeme kvalitného a skúseného chirurga s adekvátnymi podmienkami. Kde ho však vziať, keď všetci sedia v base? Tí, čo zostali, operovať nevedia a tí, ktorí sa to mohli časom naučiť, operujú v zahraničí? Čo rýchlo urobíme, keď je hmla a vrtuľník nemôže letieť? Možno, že pre nás príde sanitka našej záchrannej služby. Ale tá nás po týchto našich cestách a v hmle nestihne priviezť tam, kde sa nám dá poskytnúť kvalitná odborná zdravotná starostlivosť.
„Majestát smrti“ sa nedá skorumpovať, znásilniť, oklamať, zatajiť, prekričať, a ani zatvoriť do basy.
V médiách sa potom objaví, že zomrel / zomrela pri prevoze do nemocnice. Mieru zavinenia a postup lekárov prešetrí úrad pre dohľad.
A čo my ostatní? Necháme sa obrať ešte aj o dostupnú a ako-tak kvalitnú zdravotnú starostlivosť?
Michal Lesay
bývalý chirurg
Comments are closed.