Sestry si mali najskôr spočítať, koľko majú k dispozícii hromadných výpovedí a až potom ich oficiálne podať, tvrdí šéf Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský.
V nedeľu 31. januára odišlo zo slovenských nemocníc vyše 500 sestier.
Nie je to podľa vás zlyhanie celej ich akcie, keďže hrozbou hromadných výpovedí nedosiahli ústupky od vlády Roberta Fica (Smer), a preto museli z nemocníc odísť?
„Nemyslím si, že je to zlyhanie akcie.“
Prečo sa však podľa vás lekárom s vládou Ivety Radičovej (SDKÚ) podarilo dohodnúť na splnení aspoň časti ich požiadaviek pred ich masívnym odchodom z nemocníc, ale sestrám sa to s Ficom nepodarilo? Je problém v tom, že sestry mali iného partnera na vyjednávanie, alebo v tom, že výpovede podalo v porovnaní s lekármi menej sestier?
„Ani nám sa nepodarilo dohodnúť pred odchodom z nemocníc. Je to skôr v druhej príčine. Počet sestier, ktoré dali výpoveď, je celoslovensky pomerne malý na to, aby bolo jednoznačné, že nemocnice to bez nich nezvládnu. Nízky počet výpovedí je aj dôkazom, aký obrovský je tlak na sestry. Momentálne je obmedzený chod len dvoch nemocníc. Na niektorých ich oddeleniach aj kriticky. Druhá vec, ktorá bola našou výhodou v porovnaní so sestrami, je, že lekár je naozaj nenahraditeľný. Sestru posunom kompetencií dokážu nemocnice nahradiť. Myslím si, že nie adekvátne, ale na to, aby ako-tak fungovali, je to jednoduchšie ako u lekárov. Rozdiel medzi nami a sestrami vidím aj v tom, že my sme výpovede najskôr vyzbierali, zistili sme, koľko ich máme, aká je ich štruktúra, a až keď sa vyhodnotilo, že je to bezpečné a jednoznačné, až vtedy sme ich podávali. Nové výpovede sestier v ďalších nemocniciach možno prídu neskoro. Našou skúsenosťou je, že vo výpovednej lehote výpovede len ubúdajú.
Na sestry existujú dva názory. Jeden hovorí, že sestra je len akási pomocníčka lekára a v nemocnici sa bez nej dá zaobísť. Opačný názor je, že ak je sestra skúsená a má dlhoročnú prax, dokáže lekára v mnohých veciach zastúpiť. Ktorý z týchto názorov je podľa vás bližšie k pravde?
„Nemám veľmi rád tieto debaty, ktoré veľmi často začínajú sestry. Pre mňa je sestra partnerom v liečbe. Každý máme svoje postavenie i rolu pri pacientovi, ktorú treba rešpektovať. Starostlivosť o pacienta bez sestry nie je adekvátna. Liečiť pacienta v nemocnici bez sestry sa nedá. Má nezastupiteľnú úlohu. Samozrejme, pri vážnych veciach musí byť hierarchia a treba ju rešpektovať. Nehovorím, že lekár je ten, ktorý rozkazuje, ale sú ľudia, ktorí majú zodpovednosť za život pacienta a od toho sa odvíja hierarchia.“
V protestných akciách za posledných desať rokov nedržali vždy lekári a sestry spolu. Mám na mysli napríklad rok 2011, keď sestry a lekári bojovali za vyššie platy osobitne, kým v roku 2006 spolu. Ako sa spätne pozeráte na vývoj vzťahov lekárov a sestier počas protestných akcií?
„Jediné obdobie, keď sme sa tak trochu rozišli, bol rok 2011. Vtedy sestry samy povedali, že idú inou cestou. Veľa sestier z toho obviňuje vtedajšie vedenie sesterskej komory. My sme v roku 2011, keď sme pripravovali výpovede lekárov, volali sestry, aby sme do toho išli spolu. Myslím si, že bývalé vedenie komory sestier bolo vtedajším vedením ministerstva zdravotníctva zneužité. Aj zákon, ktorý vtedy sestry dosiahli, bol zbraňou proti lekárom v tom, že s nami sa nedá dohodnúť a naopak, že máme sestry ochotné rokovať, ktoré zostali pri pacientovi.“
Skutočnosť, že sestry sa v roku 2011 dohodli s ministerstvom zdravotníctva a nešli do protestu s vami, ste nevnímali ako ich kolaboráciu s vtedajšou vládou?
„To už nechám na každého dojem. Faktom je, že vyjadrenie Márie Lévyovej (bývalá šéfka komory sestier, pozn. red.), keď odchádzala z rokovania od Ivana Uhliarika (KDH, minister zdravotníctva v Radičovej vláde, pozn. red.), že sestre je jedno, v akej nemocnici bude pracovať, či v akciovke, alebo v štátnej, vtedy veľmi nepomohlo našim vzájomným vzťahom. Bol to nôž do chrbta.
Myslíte si, že bolo správne, že Slovenská lekárska komora na čele s jej vtedajším šéfom Milanom Dragulom v roku 2012 dala zákon, ktorý zvyšoval sestrám platy, na Generálnu prokuratúru, ktorá ho posunula na Ústavný súd a ten ho potom stopol?
„Zákon sme podporili, ale určite nebol právne vydarený, lebo riešil platy všetkých sestier, aj ambulantných, čo by už z môjho osobného pohľadu zákon nemal riešiť. Lebo to nie je potreba štátu. Ale keď už takýto zákon existoval, ja by som to osobne riešil skôr tlakom na zdravotné poisťovne, aby ho zohľadnili a zvýšili platby pre ambulancie súkromných lekárov, aby sestre pridali, nie jeho stopnutím.“
Minister zdravotníctva Viliam Čislák (Smer) tvrdí, že po odchode sestier je v žilinskej aj v prešovskej nemocnici zabezpečená zdravotná starostlivosť. Je to podľa vás pravda?
„Keď z nemocnice odíde 175 alebo 300 sestier, určite sa to odrazí na zdravotnej starostlivosti. Bolo by najhroznejšie, keby prax ukázala, že Čislák sa mýli a, nedajbože, by na to niekto doplatil životom.“
Ako sa podľa vás bude ďalej vyvíjať situácia v prešovskej a žilinskej nemocnici? Lebo na rozdiel od Radičovej vlády sa nateraz nijaké memorandum nechystá. Ako dlho môžu tieto nemocnice fungovať v takomto režime? Sestry dosť sebavedomo hovoria, že ony sa neboja, že by boli nezamestnané, lebo že majú veľa ponúk a môžu ísť kamkoľvek. Myslíte si, že je také jednoduché odísť do zahraničia?
„Nemusia ísť ani do zahraničia. Väčšina z nich si nájde prácu inde. Väčšinou sú to šikovné ženy, ktoré vedia pracovať aj v inom sektore. Nájsť prácu pre ne nebude problém, aj keď možno za nižší plat, ale bude to lepší život. Nebudú mať nočné, budú mať voľné víkendy. Skôr sa bojím toho, že keď objavia ten lepší život, už sa nebudú chcieť vrátiť do nemocníc, ani keď im už vláda niečo ponúkne.“
Myslíte si, že zdravotníctvo sa bez týchto sestier zaobíde?
„Ak by to tak bolo, tak by hneď mal odstúpiť riaditeľ prešovskej a žilinskej nemocnice, pretože mali v jednej nemocnici zbytočne zamestnaných 175 a v druhej 300 sestier. Tie sestry sú tam však potrebné. Tieto nemocnice to takto môžu lepiť niekoľko dní, ale nie mesiac.“
Vo všeobecnosti sa hovorí, že na Slovensku je málo lekárov a sestier, a preto sa nedodržiavajú personálne normatívy. Súhlasíte?
„Čím je menšia nemocnica, tým je to horšie. Aj služby lekárov sa doteraz v malých nemocniciach kamuflujú. V niektorých súkromných alebo malých nemocniciach slúži lekár aj tri dni nepretržite a na papier sa napíše, že slúžil len jeden deň. Normatívy sa kamuflujú. Vieme, že v niektorých nemocniciach sú dva rozpisy lekárskych služieb. Jeden je oficiálny v zmysle zákona a druhý je neoficiálny, podľa ktorého sa reálne slúži. Podobne je to aj so sestrami. Sestier je málo a je to položka, na ktorej riaditeľ môže šetriť a šetrí pri personálnych normatívoch. Druhá vec je, že ministerstvo za exministerky Zuzany Zvolenskej (Smer) zvyšovalo personálne normatívy. Zvýšilo počet pacientov na lekára, sestru či sanitára. Napriek tomu sa normatívy stále nedodržiavajú.“
Aký máte názor na spojenie sestier a učiteľov v boji za vyššie platy? Dáva im to podľa vás väčšiu silu alebo je to len marketingový ťah, aby sa dlhšie udržali v médiách?
„Snaha spojiť tieto aktivity bola už aj predtým. Aj samotná štrajková pohotovosť učiteľov bola na začiatku spojená s výpoveďami sestier. Myslím si, že ich čiastočne spájajú aj problémy v ich rezortoch. Problémy v zdravotníctve a školstve nevznikli za posledné štyri roky a nie sú len výsledkom Ficovej vlády. Ale súčasná vláda si tieto protesty – a práve teraz – tak trochu zaslúži za všetky kauzy v posledných rokoch.“
Myslíte si, že do volieb majú sestry a učitelia šancu sa dohodnúť s vládou Roberta Fica?
„Myslím, že áno. Vyjadrenie, že do volieb vláda už nemôže nič urobiť, beriem ako výhovorku. To najzákladnejšie, čo by premiér mohol urobiť, je aspoň niektoré veci upratať. Dať aspoň prísľuby, že naštartujeme nejaké zmeny a bude sa to riešiť.“
Ako čítate Ficovo vyjadrenie, že nechce byť nezodpovedný a zaväzovať ďalšiu vládu?
„Pripadá mi to ako nezmyselný argument, lebo všetky zákony fungujú naprieč volebnými obdobiami.“
Stáli ste pri odhalení viacerých káuz, napríklad pri bielení zdravotnej dokumentácie v nitrianskej nemocnici či pri nákupe stolov pre poltonových pacientov. Čo sa podľa vás stalo, že za posledné dva roky akoby sa v zdravotníctve pretrhlo vrece s kauzami a škandálmi?
„My vidíme, že tak, ako posledné štyri roky, zdravotníctvo funguje už dlho.
Keď sme dávali hromadné výpovede a poukazovali sme na veci, ktoré spôsobujú kauzy, ľudia nás nechápali a mysleli si, že sme len nenažraní a chceme vyššie platy. Náš omyl bol vtedy v tom, že sme si mysleli, že ľudia príčiny problémov v zdravotníctve vidia. Uvedomili sme si však, že ľudia absolútne nevidia do problému a nechápu ho. Preto sa posledné štyri roky snažíme ukázať, čo sa v zdravotníctve deje. Prinášame kauzy a snažíme sa dotknutých kritizovať. Vytvorený verejný tlak je dosť efektívny. Aj novinári v tomto zmysle veľmi pomáhajú a mnoho odhalených káuz malo dosah aj na ich aktérov. Aj keď nie sú odsúdení, myslím, že už len tak s úsmevom po Slovensku chodiť nebudú.“
Stačí, keď v dôsledku medializácie kauzy len niekto odstúpi? Nie je to iba polovičaté riešenie, že postavy sa síce vymenia, ale peniaze do systému nikto nevráti?
„Môže to zabrániť novým kauzám, aj keď netvrdím, že sa odstúpením aktérov problémy vyriešia. Chcem len povedať, že keď sa pri kauzách vytvorí verejný tlak, tak sa dejú veci napriek tomu, že nebolo nič oficiálne dokázané. Napriek tomu, že minister o CT prístroji v Piešťanoch povedal, že je to pseudokauza, Pavol Paška už nie je vo funkcii. Je to vplyv obyčajných ľudí, ktorí keď si povedia, že im to prekáža, tak to systémom pohne. Keď si ľudia povedia, že chcú lepšie zdravotníctvo, tak sa systém zlepší.“
Niektoré strany vravia, že okrem odstúpenia by mali mať aktéri kauzy aj hmotnú zodpovednosť. Súhlasíte?
„Teraz s tým prišla strana Sieť. Je to trošku naivné, keďže tie kauzy vidím aj z pozadia. Súdnictvo alebo prokuratúra príliš často nevedia dotiahnuť kauzy do úspešného konca, takže hmotná zodpovednosť politikov stojí a padá na dôkaze viny. Väčšinu káuz ministerstvo uzavrelo vetou, že zákon nebol porušený. Myslím si, že systém v zdravotníctve treba nastaviť tak, aby ku kauzám nemohlo prísť. Dá sa to vyššou transparentnosťou alebo napríklad dozornými radami v nemocniciach.“
Ako vnímate poslednú zdravotnícku kauzu – maséra zo Spišskej Belej?
„Pozrel som si tlačovku premiéra, na ktorej povedal, že unikátny kód bol tomuto lekárovi pridelený za Uhliarika. Je to presne to, čo hovorím, že je jedno, kto je vo vláde. Ale to zvýšenie ročných obratov, ktoré sa dialo za Marcela Foraia (bývalý šéf Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pozn. red.) je nezlučiteľné s normálnou spoločnosťou.“
Myslíte si, že kauzy, ktoré sa ukázali za posledné dva roky, sa diali dlhodobo, len sa to nemedializovalo?
„Áno, my to vidíme naprieč všetkými vládami. Biznis v zdravotníctve, tak ako je nastavený, ide naprieč modrými či červenými vládami. Je to jedno. Niekto možno šafári s verejnými financiami menej, iný viac sofistikovane. Ale samotné vyciciavanie systému zdravotníctva tu funguje stále.“
Myslíte si, že v zdravotníctve sa začalo až tak masívne a neohrabane kradnúť, že to v posledných dvoch rokoch jednoducho vystrelilo na povrch?
„Nevystrelilo to preto, že to robia takto, lebo aj za prvej Ficovej vlády boli podobne primitívne kauzy. Skôr je to o tom, že ľudia začali viac vnímať korupciu v zdravotníctve. V tom je pre mňa nádej, že ľudia pochopia, že v zdravotníctve ich ohrozuje korupcia. Že ich oberá o dobrého lekára, dobrú sestru, o dobré lieky či skoršie vyšetrenie. Mám nádej, že práve na zdravotníctve ľudia pochopia, aká je korupcia zlá. Mohlo by to do budúcna pomôcť celej spoločnosti.“
Povedali ste, že kauzy v zdravotníctve idú naprieč modrými či červenými vládami. Znamená to podľa vás, že zdravotníctvo ovláda chobotnica prepojení medzi podnikateľmi a politikmi?
„Áno. Zlý stav nášho zdravotníctva nie je náhoda. Nie je to tak, že takto nám to po rokoch zle vypálilo. Je to cieľavedome nastavené. Je to roky budované, aby to takto fungovalo. Každoročne to niekomu prináša obrovské milióny do vrecka. Spojenie s politikmi je očividné a medializované. Médiá pravidelne poukazujú, aké personálne prepojenia má napríklad finančná skupina Penta na ministerstvo zdravotníctva. Vidíme tam osoby, ktoré na ministerstve a v štátnej poisťovni chvíľku sú, potom sa vrátia do firiem Penty. Je tam veľa menších finančných skupín, ktoré to vyciciavajú. Je tam košická klika, ktorú po voľbách nahradí iná klika.“
Z tohto pohľadu vyzerá vízia zlepšenia pomerov v zdravotníctve dosť pochmúrne, keďže je podľa vás jedno, či sú tam modrí, alebo červení.
„Bol som veľmi sklamaný, keď som si naštudoval volebné programy politických strán. KDH, SaS a Most chcú z nemocníc urobiť akciové spoločnosti. Niektorí hovoria rovno o privatizácii nemocníc. Keď si pozriete, ktorí ľudia majú v týchto stranách na starosti zdravotníctvo a odkiaľ pochádzajú, tak to, čo príde po voľbách, vo mne veľký optimizmus nevzbudzuje. Samozrejme, sú isté svetielka nádeje.“
Kto napríklad?
„Nemôžem byť konkrétny, pretože to môže byť môj subjektívny dojem. Otázkou je aj to, ako by sa ten človek zachoval, keby bol ministrom.“
Nemôžete aspoň povedať, ktorá strana má v oblasti zdravotníctva najprijateľnejší program?
„Nemôžem to povedať, lebo by to bolo vnímané ako názor predsedu Lekárskeho odborového združenia.“
Nemyslíte si teda, že sú všetci rovnakí?
„Nemyslím si to. Sú tam aj charakterní ľudia, ktorí dokázali svojimi skutkami, že sa nedajú podplatiť. Ale druhá vec je, čo by robili na poste ministra. To je vždy lotéria. Ďalšia vec je, čo im dovolí koaličná zmluva a vlastná strana. Aj strana môže ísť do volieb s ideálmi, ale keď postaví svojho ministra, tak prídu za ním ľudia, ktorí mu vysvetlia, čo má robiť.“
Čím si vysvetľujete, že napriek množstvu káuz má Smer vysoké preferencie?
„Úspech Smeru je aj v tom, že ľudia si vravia, že všetci politici kradnú, ale pri ňom máme aspoň nejaké sociálne balíčky. Že aspoň sa nám niečo ujde.“
Spomínali ste, že Penta mala pri každom doterajšom ministrovi zdravotníctva svojich ľudí. Myslíte si, že táto finančná skupina dokáže stranu, akou je Smer, držať v šachu tak, že nepôjde proti jej záujmom?
„Keď sa pozrieme na celé jej podnikanie, tak si myslím, že je to možné. Je to otázka rozdelenia trhu a financií.“
Platí teda, že rétoricky idú Smer a Penta proti sebe, ale v praktickej rovine si neublížia?
„Pri zlúčení zdravotných poisťovní Dôvera a Apollo, pri ktorom sa zo zdravotníctva vytiahlo 400 miliónov eur, mohol zasiahnuť štát, ale nezasiahol. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou viedli a vedú ľudia, ktorí majú blízko k Smeru a tí schválili zlúčenie. Tejto finančnej skupine sa darí naprieč všetkými vládami. Bez rozdielu, či sa niekto stretne v byte na Vazovovej, alebo nie.“
Nemyslíte si teda, že je to len o šikovnosti Penty, že sa jej tak darí?
„Je zaujímavé, prečo sa im až tak nedarí v iných oblastiach. Ich mäsiarsky závod ani nákupné centrum nemajú až také úžasné manažérske výsledky. Všade, kde Penta pôsobí bez vplyvu štátu, z toho, čo som si všimol, sa jej až tak veľmi nedarí. Čo nie je pre ňu dobrá vizitka. Výrazne sa jej darí len v zdravotníctve.“
Ste do budúcnosti optimista alebo pesimista, že sa podarí zlepšiť systém nášho zdravotníctva tak, aby sa v ňom menej kradlo?
„Je naivné si myslieť, že vyriešime problém kradnutia v zdravotníctve hneď. Som však optimista. Je tu veľa mladých a odvážnych ľudí, ktorým tento systém prekáža a chcú ho zmeniť.“
Comments are closed.