Bratislava 18.11.2018 Lekárske odborové združenie (LOZ) žiada zlepšenie zdravotnej starostlivosti zabezpečením dostatku personálu pri pacientoch. Odmietame neustále zvyšovanie počtu pacientov na lekára a sestru aj v najnovšom návrhu personálnych normatívov. Odmietame, aby minimálne personálne normatívy boli vytvárané s motívom legalizovať ekonomické záujmy manažmentov nemocníc na úkor adekvátnej zdravotnej starostlivosti o pacienta. Žiadame, aby minimálne personálne normatívy boli tvorené na základe odborných stanovísk a medzinárodných štandardov.
Ministerstvo zdravotníctva SR pripravuje zmenu tzv. personálnych normatívov, ktoré určujú minimálne zabezpečenie daných ambulancií a oddelení lekármi a sestrami podľa počtu pacientov. Za posledné roky ide už o asi štvrtú zmenu normatívov, pričom každou z týchto novelizácii sa zhoršuje zdravotná starostlivosť o pacientov. Opakované navyšovanie počtov pacientov na jedného lekára, či sestru s cieľom legalizovať neustále klesajúci počet personálu v slovenských nemocniciach, však tento problém len prehlbuje, keďže sa zakaždým viac prikladá na plecia tých, ktorí ešte zostali pracovať v nemocniciach. Výsledkom je zakaždým odchod ďalšieho personálu zo slovenských nemocníc.
“Ako zástupcovia nemocničných lekárov žiadame, aby sa nezvyšoval, ale naopak znižoval počet pacientov na lekára, sestru a ďalších zdravotníckych pracovníkov, aby tak bola zabezpečená lepšia, nie stále viac a viac sa zhoršujúca zdravotná starostlivosť. Ak sa chceme priblížiť štátom s nižšou odvrátiteľnou úmrtnosťou, musíme konečne stanoviť minimálne personálne normatívy na úroveň týchto krajín a podľa odborných stanovísk. Je nemysliteľné, aby v slovenskej fakultnej, či univerzitnej nemocnici mal jediný lekár počas celej zmeny na starosti aj 100 pacientov. Ako sa má daný lekár rozhodnúť, ak pri takomto počte pacientov nastane častá situácia, že napríklad treba naraz resuscitovať viac pacientov ? ” povedal Peter Visolajský, predseda LOZ.
“Žiadame ministerstvo zdravotníctva, aby bola tvorba normatívov, kde ide o výsostne odbornú záležitosť, zverená do rúk hlavných odborníkov pre jednotlivé odbory medicíny, aby daní hlavní odborníci niesli za normatívy zodpovednosť a aby bola táto ich zodpovednosť riadne zverejnená. Vzhľadom na závažnosť tohto predpisu žiadame, aby sa požiadavky na minimálne personálne zabezpečenie a materiálno – technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení stali súčasťou zákona,” dodal Visolajský.
V súčasnosti trestnoprávne zodpovedá lekár a ostatní zdravotnícki pracovníci za každé pochybenie, ktoré by mohlo viesť k ublíženiu na zdraví pacienta. Bezpodmienečne je potrebné prihliadnuť k tomu, či k takémuto pochybeniu došlo preťažovaním ľudských síl. Vzhľadom k závažnosti, ktorú môže spôsobovať nedodržanie minimálnych požiadaviek na personálne zabezpečenie nemocníc, LOZ žiada, aby bola v Trestnom zákone zakotvená a vyvodzovaná trestnoprávna zodpovednosť aj za nedodržiavanie minimálneho personálneho zabezpečenia, pretože priamo ohrozuje pacientov na živote a zdraví.
“Žiadame, aby normatívy boli diverzifikované podľa typu nemocnice, pretože v dnešnej situácii sa normatívmi ministerstvo snaží prispôsobiť personálnej mizérii menších nemocníc, na čo doplácajú pacienti nemocníc vyššieho typu. Je preto nevyhnutné, aby minimálne personálne požiadavky zohľadňovali aj náročnosť stavu pacientov na danom pracovisku. Dodávame, že navrhované zmeny personálnych normatívov aj nezohľadňujú nárast administratívneho zaťaženia zdravotného personálu. Napríklad systém DRG napriek našim opakovaným výhradám a napriek prísľubom ministra funguje tak, že neprehľadnú spleť kódov a DRG diagnóz i kontrolu DRG kódovania v našich nemocniciach vykonáva každý lekár oddelenia. Naproti tomu DRG vo vyspelých krajinách, kde je aj lekárov v nemocniciach viac, nezaťažuje prácou navyše samotných lekárov, ktorí potom majú na pacientov viac času,” dodal Visolajský.
LOZ ďalej v konkrétnych pripomienkach napr. žiada, aby :
– nereálny počet 100 pacientov na lôžku pripadajúcich na jedného lekára s príslušnou špecializáciou v ústavnom zariadení poskytujúcom zdravotnú starostlivosť v nočnej zmene bol doložený relevantnými podkladmi, z ktorých MZ SR vychádzalo pri jeho určení. Daný počet pacientov je predpoklad na nebezpečné situácie (potreba oživovania alebo zhoršenia zdravotného stavu s potrebou diagnostiky a liečby viacerých pacientov naraz). Naviac má k tomu lekár bežnú prácu ako príjmy, informovanie pacientov a ich príbuzných a konziliárne vyšetrenia často i v iných budovách nemocnice. Táto situácia spôsobí, že nebude v ľudských silách daného lekára poskytnúť adekvátnu zdravotnú starostlivosť svojim pacientom.
– bola zabezpečená v nočnej i dennej zmene jedna pôrodná asistentka na jedno lôžko. Nedá sa odôvodniť medicínskymi dôvodmi, aby sa delila nočná a denná zmena. Ženy rodia bez ohľadu na deň či noc. (Návrh MZSR aby v dennej zmene bola na pôrodných sálach jedna pôrodná asistenta na jednu rodičku a v nočnej zmene aby bola jedna pôrodná asistentka na 3 rodičky sa nedá nijak odborne zdôvodniť, pretože pôrody sa nedajú naplánovať na dennú zmenu. Na druhej strane ako MZSR zdôvodní, že rodička, ktorej pôrod sa spustil po 18:00 bude diskriminovaná menším počtom personálu oproti tej, ktorá rodila o 17:00 ?)
– sa nerozširoval počet oddelení bez lekára a žiadame, aby sa k takýmto plánovaným zmenám vyjadrili opäť hlavní odborníci pre dané medicínske odbory
– na prebúdzacej miestnosti bol určený aj počet pacientov na lekára v nočnej zmene.
– nedošlo k znižovaniu personálu pri rozdelení urgentných príjmov na dva typy, pričom pri urgentnom príjme prvého typu má podľa návrhu MZSR dôjsť k zníženiu počtu lekárov z dvoch v každej zmene na jedného lekára v dennej zmene a jedného lekára v nočnej zmene. Po nedávnom zrušení Lekárskej služby prvej pomoci, MZSR argumentovalo, že zdravotnú starostlivosť za zrušené LSPP preberie centrálny príjem najbližšej nemocnice. Avšak to nie je reálne, ak súčasne MZSR zníži na týchto centrálnych príjmoch počet personálu. Žiadame, aby boli predložené číselné analýzy počtov ošetrených pacientov v daných nemocniciach za posledné roky, porovnania s inými krajinami EÚ, odhadované
údaje ohľadom toho koľko pacientov v jednotlivých kritických časoch sa predpokladá na ošetrenie na jednotlivých urgentných príjmoch 1. typu a potvrdenie hlavných odborníkov, že urgentné príjmy 1. typu budú funkčné so zníženým minimálnym počtom lekárov.
– na ambulancii ústavnej pohotovostnej služby MUSEL byť prítomný lekár. V opačnom prípade ide o zníženie štandardu poskytovania zdravotnej starostlivosti predovšetkým o deti. MZSR navrhuje text: „Na ambulancii ústavnej pohotovostnej služby pre dospelých a ambulancii ústavnej pohotovostnej služby pre deti a dorast musí byť v každej zmene v rámci ústavného zariadenia dostupný najmenej jeden lekár s príslušným profesijným titulom podľa tabuliek č. 4 alebo č. 5.“ Naše vysvetlenie: Po nedávnom zrušení Lekárskej služby prvej pomoci (LSPP), mali byť po 22:00 detskí pacienti ošetrení na centrálnom príjme najbližšej nemocnice /dostupnosť bola stanovená do 30min autom/. Problém je, že centrálny príjem pre deti je na Slovensku len v Bratislave, Martine, Bystrici a v Košiciach. Ministerstvo doteraz nepovedalo, kto má v ostatných mestách po zrušení LSPP ošetrovať detských pacientov po 22:00. A týmto návrhom situáciu ešte komplikuje, pretože stanovuje, že o detských pacientov na detskom oddelení , Jednotke intenzívnej starostlivosti JIS, ambulantnej pohotovostnej službe sa má starať jeden jediný lekár, ktorý má „byť dostupný“ v nemocnici, na bližšie neurčenom mieste. Je v ľudských silách, aby sa jediný lekár postaral adekvátne naraz o 40-50 chorých detí ležiacich na oddelení (podľa návrhu MZSR to môže byť až 100 detí), o ďalších detských pacientov na JIS, súčasne vyšetroval deti na ambulancii, prijímal pacientov na oddelenie, informoval rodičov o zdravotnom stave ich detí a robil konziliárne vyšetrenia detí na lôžkach chirurgických, či traumatologických oddelení, často v rôznych budovách nemocničného areálu ? Nie je tento návrh ministerstva zdravotníctva skôr z prostredia subsaharskej Afriky ako z členského štátu Európskej únie? Kto bude zodpovedný ak nastane situácia, že v danej nemocnici bude v ohrození života a zdravia naraz dieťa ležiace na detskom oddelení, dieťa na JIS detského oddelenia a dieťa čakajúce na predoperačné vyšetrenia na traumatológii, či Anesteziologicko-resuscitačnom oddelení po ťažkej autonehode alebo na ambulancii ústavnej pohotovostnej služby dieťa s teplotami, ktorých príčina je zápal mozgových blán? Podľa nášho názoru, ako lekárov, ktorí tieto služby slúžime, nie je v ľudských silách, aby sa v niektorých situáciách dokázal jediný, často neskúsený neatestovaný lekár postarať o detského pacienta adekvátne.
Príkladom neodbornosti pri tvorbe minimálnych personálnych normatívov je porovnanie návrhu MZSR a výsledkov odbornej štúdie, ktorá mapovala aký vplyv má počet a vzdelanie sestier na zdravie pacientov. Štúdia (https://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736(13)62631-8/fulltext) zmapovala chirurgické oddelenia v 300 nemocniciach Európy ( celkovo 439 800 pacientov) a zistila, že ak každej sestre na oddelení pribudne navyše 1 pacient, narastie úmrtnosti o 7%. Výsledkom tejto štúdie bolo, že v nemocniciach, kde bolo na chirurgickom oddelení 6 pacientov na jednu sestru zomrelo o 30% pacientov menej ako v nemocniciach, kde na jednu sestru pripadalo 8 chirurgických pacientov. Slovenské MZSR navrhuje, aby sa v slovenských nemocniciach jedna sestra starala v dennej zmene o 14,5 chirurgických pacientov a v nočnej zmene dokonca o 27,5 pacientov !!! Toto skutočne nie je cesta ako znížiť počet odvrátiteľných úmrtí na Slovensku, ani ako prilákať viac sestier do nemocníc.
“Normatívy tu nie sú pre zamestnancov, ani pre nemocnice, normatívy tu sú pre pacienta, ktorému Ústava SR garantuje istú úroveň zdravotnej starostlivosti. Na to je nevyhnutný istý počet personálu s istým vzdelaním a práve túto garanciu zabezpečuje štát minimálnymi personálnymi normatívmi a ich dôsledným kontrolovaním. Vzhľadom k počtom personálu v navrhovanom materiáli sa domnievame, že MZ SR nezohľadňuje dostatočne túto základnú úlohu normatívov, ale navrhovaný materiál je zameraný skôr na legalizáciu personálnej mizérie našich nemocníc a vychádza v ústrety nemocniciam a nie pacientom. To je však cesta, ktorú ako ľudia zodpovední za zdravie a životy občanov SR odmietame. Žiadame, aby pri tvorbe normatívov boli zohľadnené odborné štúdie a medzinárodné porovnania. Žiadame, aby sa pod personálne normatívy podpísali všetci hlavní odborníci v danom odbore, a aby niesli za tieto normatívy aj zodpovednosť. Žiadame, aby boli personálne normatívy ministerstvom zdravotníctva pravidelne kontrolované,” uzavrel Visolajský.
Comments are closed.