Ak by vládu zostavil Smer, mal by ostať ministrom zdravotníctva Viliam Čislák?
Kriste, nie! Za slabý výsledok Smeru vo voľbách môže okrem iného aj minister Čislák a jeho spackané projekty. Prakticky nič nedotiahol do konca, katastrofálne komunikoval s odbornou i laickou verejnosťou. Čislák znovu ministrom – takúto facku si nezaslúžia ani najskalnejší voliči Smeru.
Ktorá parlamentná strana má podľa vás najlepšieho odborníka na zdravotníctvo?
V parlamente máme veľa nováčikov a málo skúsených ľudí, hoci s veľkými ambíciami. Z dnešných poslancov sa k zdravotníctvu pred voľbami vyjadrovali piati – Raši, Osuský, Hlavatý, Zelník a Bastrnák. Najväčšiu skúsenosť s riadením rezortu má Zelník a Raši.
Kto z nich by bol najlepší minister?
Je celkom jedno, kto bude ministrom zdravotníctva. Programy strán, ktoré by tvorili vládny zlepenec, sú natoľko odlišné a protichodné, že na tomto poste by bol asi najlepší úradník, nie politik. Aj tak sa zrejme nič zásadné v tejto vláde nepresadí.
Čo by mal minister zdravotníctva urobiť ako prvé hneď po nástupe do funkcie?
Minister môže robiť len tie veci, na ktoré získa súhlas koaličných partnerov. Predpokladám, že v prípade pravicovej vlády sa nájde zhoda na vyšetrovaní káuz. A, samozrejme, na potrebe personálnych výmen kšeftárov v štátnych nemocniciach, štátnej poisťovni či úrade pre dohľad.
Je reálne zastaviť prebiehajúce tendre alebo vypovedať nevýhodné zmluvy?
Každé takéto rozhodnutie by mala sprevádzať analýza nákladov a prínosov. Ale napríklad súťaž na výstavbu bratislavskej PPP nemocnice by mala vláda určite zastaviť. A niekomu by mala zosobniť vyplytvané 3 milióny eur za tento zbabraný tender.
Ako zabrániť korupcii v zdravotníctve?
Dá sa to. Jedným z nástrojov je transparentnosť – zverejňovanie zmlúv, ktoré sme presadili za Radičovej a ktoré sa dajú ešte zlepšovať. S pribúdajúcimi rokmi som čoraz viac presvedčený, že zdrojom najväčších korupčných pokušení je štátne vlastníctvo. Odpoveďou na to je privatizácia. A teraz nemyslím, že predajme zdravotníctvo Pente. Nie, Penta konečne potrebuje civilizovanú konkurenciu – v západnej Európe sú veľké, skúsené a odborne podkuté spoločnosti, ktoré vedia manažovať nemocnice či zdravotné poisťovne s podstatne lepšími výsledkami pre pacientov, než to robí Slovenská republika.
Mali by riaditelia nemocníc niesť trestnoprávnu zodpovednosť? Ak áno, za čo?
Áno, rovnako ako v bežnej obchodnej spoločnosti: od sprenevery, podvodov, poškodzovania alebo zvýhodňovania veriteľa cez zneužívanie informácií v obchodnom styku, krátenie alebo neodvedenie dane a poistného až po skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie.
Zo zákona si platíme zdravotné poistenie. Patria teda do zdravotníctva ešte ďalšie poplatky?
Nie všetci platíme zdravotné poistene. Väčšina občanov (60 %) neplatí žiadne odvody, sú poistencami štátu (deti, študenti, dôchodcovia, nezamestnaní, väzni atď. – pozn. redakcie). Naše očakávania od zdravotníctva nie sú úmerné zaplateným odvodom. Chceme sa zakrývať väčšou perinou, než na akú máme. Z toho jestvujú len nepopulárne východiská – buď poplatky, alebo vyššie odvody alebo zúžený rozsah uhrádzanej starostlivosti.
To by malo byť v povinnom poistení a na čo by sme si mali doplácať?
Určite má v ňom byť zahrnutá neodkladná starostlivosť. Aby k pacientovi prišla záchranka, aby fungoval centrálny príjem, kvalifikovaná prvá pomoc. Keďže ľudia majú rôzne potreby, ako aj rôzne očakávania od zdravotníctva, mali by mať možnosť nastaviť si rozsah zdravotného poistenia sami. Podobne ako si vyskladáte tarifný plán u mobilného operátora, mali by ste mať možnosť vyskladať si svoju zdravotnú poistku.
Pomohlo by pacientom pripoistenie? Aké úkony, resp. zdravotnícke služby by sme si mali už pripoistiť?
V systéme, ktorý nám sľubuje prakticky všetko „zadarmo”, sa ťažko tvoria produkty na pripoistenie. Ale určite si viem predstaviť napríklad poistný produkt nazvaný „objednávkový systém” – ak si ho zaplatím, získam možnosť objednávať sa k lekárom na konkrétny termín. Alebo produkt „spoluúčasť” – ak bude pacient ochotný platiť spoluúčasť za poskytnutú starostlivosť, bude platiť nižšiu poistku.
Patrí do zdravotníctva zisk? Aké je kritérium, kde zisk povoliť a kde zakázať?
Áno, zdravotníctvo je normálny ekonomický sektor. Tam, kde sa zisk nesmie oficiálne dosahovať, tam sa vyťahuje v podobe renty, korupcie. Úlohou regulátora je stanoviť podmienky dosahovania zisku. Tými podmienkami by mali byť spoločensky prospešné ciele. Napríklad: poisťovňa môže dosiahnuť zisk až potom, čo naplní potreby svojich poistencov, nebude mať pacientov na čakačkách a pod.
Lekári a sestričky majú tarifné platy zo zákona. Nie je to demotivujúce pre tých šikovnejších?
Je to demotivujúce a osobne si myslím, že tabuľkové mzdy do zdravého zdravotníctva nepatria. Zdravotníci majú byť odmeňovaní na základe výsledkov svojej práce – kvality, efektivity, spokojnosti.
Ako vyriešiť neúnosné čakacie lehoty na operácie?
Treba ich začať merať. Namerané údaje treba zverejňovať a porovnávať medzi nemocnicami i medzi poisťovňami. Keď sme to v HPI v roku 2011 urobili pre niektoré typy operácií, čakačky na kĺbové endoprotézy sa výrazne skrátili.
Dlh štátnych nemocníc je cca pol miliardy eur. Čo s tým?
Oddlženie nie je riešením, nerieši príčinu zadlžovania. Systémové riešenia – reštrukturalizácia nemocníc, zatvorenie tých s najhoršími výsledkami, transformácia na akciové spoločnosti či prípadne privatizácia – sú nepopulárne, politicky veľmi nákladné. Nech z týchto volieb vzíde akákoľvek vláda, nebude mať na to odvahu. Dlh bude preto rásť ďalej.
Nezlyhal štát, keď mnohé jeho nemocnice sú v dezolátnom stave?
Zlyhal, preto hovorím o riešení v podobe privatizácie. Do nemocníc potrebujeme dostať investície, ktoré štát ako macošský vlastník nemá a nedá.
Potrebujeme na Slovensku ďalšie nemocnice?
Potrebujeme moderné nemocnice, ktoré nahradia tie staré. Niektoré z nich pamätajú ešte cisára Františka Jozefa.
Comments are closed.