V našom štáte máme ústavný zákon , ktorý občanom , platiteľom zdravotného poistenia, zabezpečuje bezplatnú zdravotnú starostlivosť na princípe solidárnosti. Filozofia tohto princípu spočíva v tom , že my všetci musíme pravidelne posielať naše peniaze poisťovni, ktorej povinnosťou je zabezpečiť , aby sme v prípade potreby mohli byť včas a kvalitne liečení . Po dvadsiatich rokoch pravidelného posielania peňazí na účet poisťovne sa mi vynára niekoľko otázok .
Podotýkam , že na tieto otázky som neprišiel sám , ale pomohli mi politici. Najskôr pán exminister Uhliarik , ktorý naliehavo vyzýval bývalých zamestnancov nemocníc , aby sa vrátili ku svojim(?) pacientom.
Neskôr aj pani ministerka Zvolenská , ktorá zasa optimalizuje a zefektívňuje prevádzku nemocníc , podľa ozdravného plánu ktorý vypracovala dnes už mediálne známa firma, v ktorej čele stojí človek ktorý rozumie medicíne a aj procesom v zdravotníctve.
Aký vzťah má poisťovňa s poskytovateľom výkonu zdravotnej starostlivosti ?
Ako a načo sú moje peniaze používané ?
Hľadám odpovede a prichádzam na zaujímavé závery:
Ako klient patrím asi poisťovni, lebo tej platím na prípadnú potrebnú liečbu.
Ako pacient patrím asi poskytovateľovi, teda lekárovi alebo nemocnici. Poskytovateľovi je poisťovňa povinná platiť za LIEČBU pre svojho poistenca.
Zaujímam sa preto aký vzťah má poisťovňa s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Zisťujem , že poisťovňa platí nemocnici paušálne platby , ktoré ani zďaleka nepokrývajú reálne náklady na liečbu. Preto poskytovateľ – nemocnica- vyrába dlhy a porušuje zákon.
(dlhy sociálnej poisťovni , dlhy dodávateľom energií a porušuje zákonník práce)
Pátram teda ďalej a zisťujem , že poisťovňa z mojich peňazí umožňuje zisk sebe , zisk farmaceutickým firmám , zisk poskytovateľom diagnostiky , zisk distribučným firmám , zisk prevádzkovateľom záchrannej služby, atď.
Ale poskytovateľom ,ktorí ma majú LIEČIŤ, moja poisťovňa nielen že neumožňuje zisk, ale neplatí im dokonca ani skutočné náklady na liečbu.
No a takto som prišiel na to, komu vlastne patrím.
Ako klient, ktorý pravidelne platí, patrím poisťovni.
A ako pacient, patrím zadĺženému, nespokojnému a často frustrovanému poskytovateľovi.
Priznávam sa.
Bol som presvedčený, že moje peniaze sú v systéme používané v prvom rade na zabezpečenie výkonu zdravotnej starostlivosti, teda LIEČBY, a až potom na zisky rôznych súkromných firiem.
Mýlil som sa .
Ale takto som aspoň pochopil, pre koho je princíp solidárnosti výhodný a pre koho nie.
A ako ste na tom vy?
Michal Lesay
bývalý chirurg
Comments are closed.