Možnosť zdravotníkov štrajkovať zrejme ostane v tomto volebnom období nedotknutá. Vláda SR síce v decembri 2011 schválila návrh novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a s tým súvisiace novely Trestného zákona a Trestného poriadku, do parlamentu ich však poslala bez návrhu na skrátené legislatívne konanie. Kedže poslanci majú pred sebou poslednú schôdzu pred voľbami, schváliľ tieto zmeny nestihnú. Do ďalšieho volebného obdobia sa zákony prenášať nemôžu.
„Ministerstvo zdravotníctva (MZ) nemôže zasahova? do legislatívneho procesu a termínov v ?om stanovených ani z dôvodu blížiacich sa parlamentných volieb a zmenou vlády,“ uviedla pre TASR hovorky?a rezortu Katarína Zollerová. Z jej vyjadrení vyplýva, že prípadné obmedzenie práva na štrajk zdravotníkov necháva rezort na novú vládu. „Prerokovanie návrhu v NR SR už v novom zložení v zmysle rokovacieho poriadku bude závisie? od novej vlády, ?i si tento zákon osvojí a predloží ho na schválenie,“ dodala.
Na otázku, pre?o rezort nevyužil možnos? navrhnú? zrýchlené konanie, Zollerová odvetila, že chceli štandardný legislatívny proces. „Navyše neboli splnené dôvody, ktoré umož?ujú využi? skrátenú formu schva?ovacieho procesu, teda ministerstvo tak ani urobi? nemohlo,“ dodala.
Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH) v decembri zdôraznil, že legislatívne zmeny, ktoré majú obmedzi? možnos? zdravotníkov na štrajk, nie sú hrozbou ?i strašením pre lekárov. „Je to hlavne zabezpe?enie nás všetkých, ktorí sme ob?anmi SR,“ povedal. Šéf rezortu chcel, aby sa právne zmeny podarilo presadi? ešte sú?asnej vláde.
Uhliarik vtedy pripustil, že v prípade opätovného hromadného odchodu lekárov na PN-ky by sa ve?mi ?ažko dokazovalo, ?i bola práceneschopnos? oprávnená. Poukázal však na to, že ministerstvo má ma? po novom vä?šie právomoci napríklad v ukladaní pokút pri posudzovaní neprítomnosti zdravotníka na pracovisku. Tým, ktorí po?as núdzového stavu do práce nenastúpia, malo okrem pokuty hrozi? aj väzenie ?i odobratie registrácie. Ako zdôraznil minister vnútra Daniel Lipšic (KDH), ?i bola PN-ka fiktívna alebo oprávnená, by bolo vecou dokazovania.
V Trestnom zákone a Trestnom poriadku mali pribudnú? state o novej skutkovej podstate trestného ?inu porušovania povinností za krízovej situácie. Ten, kto by po?as nej úmyselne nevykonal uloženú povinnos?, sa mal potresta? od?atím slobody až na dva roky. Dva až pä? rokov väzenia malo hrozi? tomu, kto týmto ?inom spôsobí ?ažkú ujmu na zdraví alebo smr?.
ZDROJ: TASR
Comments are closed.